SME
Nedeľa, 29. máj, 2022 | Meniny má Vilma

V Petržalke majú vzniknúť námestia, pešie zóny či parky

Veľká cesta najväčšie sídlisko nepretne. Bratislava začala riešiť os Petržalky.

Petržalská električka zmení oblasť okolo Chorvátskeho ramena.Petržalská električka zmení oblasť okolo Chorvátskeho ramena. (Zdroj: ARCHÍV SME)

Mesto vypísalo súťaž, ktorá má ukázať, ako bude vyzerať územie, kadiaľ má ísť takzvaná petržalská električka. Veľká cesta najväčšie sídlisko nepretne.

BRATISLAVA. Ako sa zmení najväčšie sídlisko v strednej Európe? Ako bude vyzerať územie, kadiaľ má viesť petržalská električka? Bude mať mestská časť po viac než tridsiatich rokoch dobudované svoje centrum?

Na tieto otázky má dať odpoveď verejná anonymná súťaž, ktorú vypísalo hlavné mesto. Hľadá v nej urbanistické riešenie centrálnej rozvojovej osi v Petržalke.

Architekti a urbanisti sa môžu hlásiť do konca januára. Návrhy má vyhodnocovať medzinárodná odborná porota.

Mestská Petržalka

Kto rozhodne
  • predseda Peter Gero, bývalý hlavný architekt centrálnych štvrtí Hamburgu;
  • Barbara Jakubíková, francúzska architektka slovenského pôvodu z krajinárskej kancelárie Atelier Alfred Peter Paysagiste zo Štrasburgu;
  • český architekt Patrik Kotas, urbanista a dizajnér;
  • Alena Kubová-Gauché, francúzska urbanistka slov. pôvodu, univerzita v Lyone;
  • podpora: profesor Yannis Tsiomis, urbanista z Paríža a profesor Hermann Knoflacher, odborník na dopravu z Viedne,
  • dekanka Fakulty architektúry STU Ľubica Vítková, záhradná architektka Zuzana Hudeková a architekt Vladimír Hrdý.

„V súťaži chceme získať čo najlepší urbanistický návrh na riešenie centrálneho mestského priestoru Petržalky, ukotviť v tomto koridore trasovanie električky,“ hovorí hlavná architektka mesta Ingrid Konrad.

„Hľadáme riešenie, ako sa bude rozvíjať časť mesta na pravom brehu Dunaja okolo svojej severojužnej osi tak, aby v centre Petržalky vznikol atraktívny mestský priestor.“

Súťaž má ukázať, kde budú verejné priestory, kde zeleň a kde nová zástavba s dopravou.

Takzvanú petržalskú električku rieši v jej druhej etape, čiže v úseku Bosákova ulica - Janíkov dvor. Ide o ďalšiu časť takzvaného nosného dopravného systému MHD.

Stavba prvej časti - prestavba Starého mosta a električkovej trate na ňom, sa už začala, dokončiť ju mesto musí do konca roku 2015.

Trať zdražie

Pokračovanie električky majú podobne ako prvú etapu platiť eurofondy. Projekt je zaradený do ďalšieho programového obdobia 2014 až 2020.

Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) hovorí, že druhá etapa bude ťažšia, lebo mesto a štát budú musieť zaplatiť viac. Počíta sa až s 50 percentami nákladov, pričom dnes platí únia 85 percent.

Výsledkom teraz vypísanej súťaže má byť výber spracovateľa urbanistickej štúdie. Tá musí byť pre termíny z únie hotová do konca budúceho roka.

O nákladoch a aj o časovom pláne výstavby je dnes podľa architektky predčasné hovoriť. „Po vyhodnotení súťažných návrhov, kedy bude jasný koncept riešenia, sa bude pokračovať so spracovaním dokumentácie na územné rozhodnutie trasy električky,“ vysvetľuje.

map.jpg

Hlavné ťahy v Petržalke. Budúca trasa električky je vyznačená čiernymi bodkami.

Štvorprúdovku vynechali

Isté je dnes zatiaľ to, že štvorprúdová cesta, ako ju mesto v územnom pláne v roku 2007 navrhovalo, Petržalku spolu s električkou nepretne.

Architektka dokonca tvrdí, že žiadna, nielen štvorprúdová, paralelná cesta k električke nepribudne.

Proti štvorprúdovke protestovali tisíce ľudí, spisovali petíciu.

„Súťaž je vypísaná aj v zmysle petície,“ hovorí Konrad.

Nevyhnutnú dopravu treba vraj navrhnúť tak, aby nevznikla súvislá paralelná cesta. „Jediné kontinuálne prepojenie Starého mosta s juhom Petržalky bude električková trať.“

Okolo nej má vzniknúť mestské prostredie čiže námestia a pešie zóny a prírodné prostredie – parky a mestské záhrady, ktoré budú prístupné zo zastávok električky pešo alebo na bicykli.

Architektka: Električka nie je rýchlovlak

Najväčšie sídlisko dodnes nedostavali. Petržalku ide riešiť ďalšia súťaž, prvá pri jej vzniku skončila len na papieri.

BRATISLAVA. V marci roku 1973 bolo schválené územné rozhodnutie, v apríli spustili výstavbu.

Hoci najväčšie sídlisko v strednej Európe začalo na pravom brehu Dunaja vyrastať už viac než pred štyridsiatimi rokmi, dodnes nedostavali jeho centrálnu časť.

„Pôvodne tu bol plánovaný dopravný koridor v strede s električkou v duchu Ružinovská s občianskou vybavenosťou,“ hovorí Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy.

„Akútna potreba najmä občianskej vybavenosti a chýbajúcich služieb po roku 1989 spôsobila rozvoj Petržalky mimo dopravne neobslúženej centrálnej časti popri radiálach Panónska a Dolnozemská.“

Základná koncepcia riešenia územia Petržalky sa tak začala meniť.

Súťaž bez výsledkov

Celé megasídlisko malo vyzerať úplne inak. Výstavbe síce predchádzala medzinárodná architektonická súťaž, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 80 kolektívov z 19 krajín sveta, medzi nimi napríklad aj Japonci, no jej výsledky ostali len na papieri.

„V súťaži sa neprojektovalo mesto, ale obrovské sídlisko, to je veľký rozdiel,“ povedal pre SME architekt Iľja Skoček. „Bohužiaľ, skončila sa neurčito, víťazov bolo niekoľko.“

Električka tvorí mesto

Pomeštiť sídlisko by podľa hlavnej architektky mohla práve električka.

„Dnes už nie tým koľajovým prostriedkom MHD, ktorý sa preženie veľkou rýchlosťou mestom, už vôbec nie na stĺpoch alebo v podzemí. Na to sú mestské rýchlovlaky či metrá. Naopak, čoraz viac sa stáva príjemným mestotovorným prvkom, pretože oživuje mesto priamo v parteri.“

Dodáva, že električky opúšťajú dopravné koridory pre autá, prechádzajú pešími zónami a námestiami, často aj zeleňou sú v priamom kontakte s užívateľmi verejného priestoru, s pešími a cyklistami. Tak by to podľa architektky malo byť aj v projekte petržalskej električky.

Zámer už Konrad prezentovala aj v zahraničí, kde sa ako tvrdí, stretol s pozitívnym ohlasom.

„Vypísanie súťaže návrhov na nové hmotovo-priestorové a funkčno-prevádzkové riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky je zásadným krokom mesta v súlade s európskymi dohovormi a dokumentmi podporiť rozvoj trvalo udržateľnej dopravy, ako aj zmierniť negatívne dopady zmeny klímy pri rozvoji mesta.“

vystavba_res.jpg

Výstavba Petržalky.

FOTO - ARCHÍV KAROL KLEIBL

Ingrid Konrad: Do poroty sa dá hlásiť na webe

Hlavná architektka Bratislavy INGRID KONRAD hovorí, že v súťaži na os Petržalku bude v porote aj zástupca verejnosti.

Aké bude zloženie poroty, prizvalo mesto aj zahraničných odborníkov?

"Áno, je tam aj francúzska architektka slovenského pôvodu Barbara Jakubíková z krajinárskej kancelárie Atelier Alfred Peter Paysagiste zo Štrasburgu, český architekt Patrik Kotas, urbanista a dizajnér špecializujúci sa na verejné priestory a projekty MHD, či francúzska urbanistka slovenského pôvodu Alena Kubová-Gauché, pôsobiaca na École Nationale Supérieure d'Architecture v Lyone. Za predsedu poroty bol zvolený Peter Gero, ktorý 12 rokov participoval na riadení rozvoja nemeckého Hamburgu vrátane známej premeny prístavu na Hafen City. Prácu poroty podporia dvaja špičkoví experti zo zahraničia, profesor Yannis Tsiomis, urbanista z Paríža a profesor Hermann Knoflacher, odborník na dopravu z Viedne, ako aj slovenskí odborníci dekanka Fakulty architektúry STU Ľubica Vítková, záhradná architektka Zuzana Hudeková a jeden z víťazov urbanistickej súťaže na Celomestské centrum v Petržalke architekt Vladimír Hrdý. Novinkou je, že prácu poroty bude pozorovať jeden vylosovaný zástupca verejnosti. Záujemcovia sa budú môcť začiatkom roka prihlásiť na webe hlavného mesta."

Sú dovolené odchylky od územného plánu mesta?

"Urbanistická štúdia môže slúžiť čiastočne alebo úplne aj ako podklad pre vypracovanie návrhu zmien a doplnkov územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, ak takéto zo súťaže vyplynú. Z hľadiska dopravného riešenia je umiestnenie trasy električky v rámci koridoru nosného dopravného systému záväzné. Aj z toho dôvodu je územný plán mesta jedným zo záväzných podkladov. Každú navrhovanú zmenu pri návrhu funkčného využitia územia alebo pri návrhu cestnej komunikačnej siete je nutné zdôvodniť. Toto zdôvodnenie bude základom pre posudzovanie zmeny a jej eventualné zapracovanie do zadania urbanistickej štúdie."

Združenie za Lepšiu dopravu upozorňovalo na zlé umiestnenie zastávok električky, bude aj toto riešiť súťaž?

"Samozrejme, účelom súťaže je ukotvenie električkovej trasy a umiestnenie zastávok v prepojení na autobusy a na pešiu a cyklistickú dopravu tak, aby boli čo najlepšie prístupné pre peších a cyklistov, pre všetky vekové kategórie, čiže bezpečne a bezbariérovo, podľa možnosti optimálne vo vzdialenosti k dosažiteľným cieľom (školy, škôlky, obchody, úrady, športoviská, kultúra a bývanie)."

zvystavby_res.jpg

Výstavba Petržalky.

FOTO - KAROL KLEIBL

vystavbaa.jpg

Posledná etapa výstavby v časti Dvory v Petržalke. Výstavba sa začala v apríli v roku 1973. Veľké sídlisko mala najskôr riešiť medzinárodná Ideová súťaž na urbanistickú štúdiu južného obvodu Bratislavy.

FOTO – KAMIL BELADIČ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  2. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  4. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  5. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  6. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  7. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných
  8. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  1. Herec Karel Zima: Táto kamera do auta vám vydrží roky: MIO!
  2. Poškriabali vám auto, keď ste niekde parkovali?
  3. Ako si vyberať pohodlnú obuv nielen do práce? Toto sú naše tipy!
  4. Agresívne brzdenie alebo poistný podvod? Mal palubnú kameru!
  5. Darček na Deň detí? Repasovaný telefón môže byť skvelou voľbou
  6. Zdravé zateplenie za jeden deň: čo neviete o fúkanej izolácii
  7. Wüstenrot minulý rok úspešne naštartoval nový obchodný model
  8. Dve zľavy na jedného: Toto predĺženie v PLANEO je vaša šanca!
  1. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných 15 135
  2. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete? 7 981
  3. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu 6 600
  4. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov? 5 704
  5. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom! 2 017
  6. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách 1 903
  7. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná! 1 356
  8. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie 1 305
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľudmila Križanovská: Žobráci v centre Bratislavy. Ľudia v núdzi alebo príživníci?
  2. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  3. Anton Sládek: Bratislava - Hviezdoslavovo námestie
  4. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  5. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  6. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  7. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  8. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  1. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily 12 755
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 9 817
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 243
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 4 229
  5. Jana Melišová: Oplatí sa žiť na dlh? 3 154
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 2 722
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 614
  8. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 2 086
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
  2. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  3. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
  4. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  5. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  8. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
SkryťZatvoriť reklamu