Mesto vypísalo súťaž, ktorá má ukázať, ako bude vyzerať územie, kadiaľ má ísť takzvaná petržalská električka. Veľká cesta najväčšie sídlisko nepretne.
BRATISLAVA. Ako sa zmení najväčšie sídlisko v strednej Európe? Ako bude vyzerať územie, kadiaľ má viesť petržalská električka? Bude mať mestská časť po viac než tridsiatich rokoch dobudované svoje centrum?
Na tieto otázky má dať odpoveď verejná anonymná súťaž, ktorú vypísalo hlavné mesto. Hľadá v nej urbanistické riešenie centrálnej rozvojovej osi v Petržalke.
Architekti a urbanisti sa môžu hlásiť do konca januára. Návrhy má vyhodnocovať medzinárodná odborná porota.
Mestská Petržalka
Kto rozhodne
predseda Peter Gero, bývalý hlavný architekt centrálnych štvrtí Hamburgu;
Barbara Jakubíková, francúzska architektka slovenského pôvodu z krajinárskej kancelárie Atelier Alfred Peter Paysagiste zo Štrasburgu;
český architekt Patrik Kotas, urbanista a dizajnér;
Alena Kubová-Gauché, francúzska urbanistka slov. pôvodu, univerzita v Lyone;
podpora: profesor Yannis Tsiomis, urbanista z Paríža a profesor Hermann Knoflacher, odborník na dopravu z Viedne,
dekanka Fakulty architektúry STU Ľubica Vítková, záhradná architektka Zuzana Hudeková a architekt Vladimír Hrdý.
„V súťaži chceme získať čo najlepší urbanistický návrh na riešenie centrálneho mestského priestoru Petržalky, ukotviť v tomto koridore trasovanie električky,“ hovorí hlavná architektka mesta Ingrid Konrad.
„Hľadáme riešenie, ako sa bude rozvíjať časť mesta na pravom brehu Dunaja okolo svojej severojužnej osi tak, aby v centre Petržalky vznikol atraktívny mestský priestor.“
Súťaž má ukázať, kde budú verejné priestory, kde zeleň a kde nová zástavba s dopravou.
Takzvanú petržalskú električku rieši v jej druhej etape, čiže v úseku Bosákova ulica - Janíkov dvor. Ide o ďalšiu časť takzvaného nosného dopravného systému MHD.
Stavba prvej časti - prestavba Starého mosta a električkovej trate na ňom, sa už začala, dokončiť ju mesto musí do konca roku 2015.
Trať zdražie
Pokračovanie električky majú podobne ako prvú etapu platiť eurofondy. Projekt je zaradený do ďalšieho programového obdobia 2014 až 2020.
Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) hovorí, že druhá etapa bude ťažšia, lebo mesto a štát budú musieť zaplatiť viac. Počíta sa až s 50 percentami nákladov, pričom dnes platí únia 85 percent.
Výsledkom teraz vypísanej súťaže má byť výber spracovateľa urbanistickej štúdie. Tá musí byť pre termíny z únie hotová do konca budúceho roka.
O nákladoch a aj o časovom pláne výstavby je dnes podľa architektky predčasné hovoriť. „Po vyhodnotení súťažných návrhov, kedy bude jasný koncept riešenia, sa bude pokračovať so spracovaním dokumentácie na územné rozhodnutie trasy električky,“ vysvetľuje.
Hlavné ťahy v Petržalke. Budúca trasa električky je vyznačená čiernymi bodkami.
Štvorprúdovku vynechali
Isté je dnes zatiaľ to, že štvorprúdová cesta, ako ju mesto v územnom pláne v roku 2007 navrhovalo, Petržalku spolu s električkou nepretne.
Architektka dokonca tvrdí, že žiadna, nielen štvorprúdová, paralelná cesta k električke nepribudne.
Proti štvorprúdovke protestovali tisíce ľudí, spisovali petíciu.
„Súťaž je vypísaná aj v zmysle petície,“ hovorí Konrad.
Nevyhnutnú dopravu treba vraj navrhnúť tak, aby nevznikla súvislá paralelná cesta. „Jediné kontinuálne prepojenie Starého mosta s juhom Petržalky bude električková trať.“
Okolo nej má vzniknúť mestské prostredie čiže námestia a pešie zóny a prírodné prostredie – parky a mestské záhrady, ktoré budú prístupné zo zastávok električky pešo alebo na bicykli.
Architektka: Električka nie je rýchlovlak
Najväčšie sídlisko dodnes nedostavali. Petržalku ide riešiť ďalšia súťaž, prvá pri jej vzniku skončila len na papieri.
BRATISLAVA. V marci roku 1973 bolo schválené územné rozhodnutie, v apríli spustili výstavbu.
Hoci najväčšie sídlisko v strednej Európe začalo na pravom brehu Dunaja vyrastať už viac než pred štyridsiatimi rokmi, dodnes nedostavali jeho centrálnu časť.
„Pôvodne tu bol plánovaný dopravný koridor v strede s električkou v duchu Ružinovská s občianskou vybavenosťou,“ hovorí Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy.
„Akútna potreba najmä občianskej vybavenosti a chýbajúcich služieb po roku 1989 spôsobila rozvoj Petržalky mimo dopravne neobslúženej centrálnej časti popri radiálach Panónska a Dolnozemská.“
Základná koncepcia riešenia územia Petržalky sa tak začala meniť.
Súťaž bez výsledkov
Celé megasídlisko malo vyzerať úplne inak. Výstavbe síce predchádzala medzinárodná architektonická súťaž, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 80 kolektívov z 19 krajín sveta, medzi nimi napríklad aj Japonci, no jej výsledky ostali len na papieri.
„V súťaži sa neprojektovalo mesto, ale obrovské sídlisko, to je veľký rozdiel,“ povedal pre SME architekt Iľja Skoček. „Bohužiaľ, skončila sa neurčito, víťazov bolo niekoľko.“
Električka tvorí mesto
Pomeštiť sídlisko by podľa hlavnej architektky mohla práve električka.
„Dnes už nie tým koľajovým prostriedkom MHD, ktorý sa preženie veľkou rýchlosťou mestom, už vôbec nie na stĺpoch alebo v podzemí. Na to sú mestské rýchlovlaky či metrá. Naopak, čoraz viac sa stáva príjemným mestotovorným prvkom, pretože oživuje mesto priamo v parteri.“
Dodáva, že električky opúšťajú dopravné koridory pre autá, prechádzajú pešími zónami a námestiami, často aj zeleňou sú v priamom kontakte s užívateľmi verejného priestoru, s pešími a cyklistami. Tak by to podľa architektky malo byť aj v projekte petržalskej električky.
Zámer už Konrad prezentovala aj v zahraničí, kde sa ako tvrdí, stretol s pozitívnym ohlasom.
„Vypísanie súťaže návrhov na nové hmotovo-priestorové a funkčno-prevádzkové riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky je zásadným krokom mesta v súlade s európskymi dohovormi a dokumentmi podporiť rozvoj trvalo udržateľnej dopravy, ako aj zmierniť negatívne dopady zmeny klímy pri rozvoji mesta.“
Výstavba Petržalky.
FOTO - ARCHÍV KAROL KLEIBL
Ingrid Konrad: Do poroty sa dá hlásiť na webe
Hlavná architektka Bratislavy INGRID KONRAD hovorí, že v súťaži na os Petržalku bude v porote aj zástupca verejnosti.
Aké bude zloženie poroty, prizvalo mesto aj zahraničných odborníkov?
"Áno, je tam aj francúzska architektka slovenského pôvodu Barbara Jakubíková z krajinárskej kancelárie Atelier Alfred Peter Paysagiste zo Štrasburgu, český architekt Patrik Kotas, urbanista a dizajnér špecializujúci sa na verejné priestory a projekty MHD, či francúzska urbanistka slovenského pôvodu Alena Kubová-Gauché, pôsobiaca na École Nationale Supérieure d'Architecture v Lyone. Za predsedu poroty bol zvolený Peter Gero, ktorý 12 rokov participoval na riadení rozvoja nemeckého Hamburgu vrátane známej premeny prístavu na Hafen City. Prácu poroty podporia dvaja špičkoví experti zo zahraničia, profesor Yannis Tsiomis, urbanista z Paríža a profesor Hermann Knoflacher, odborník na dopravu z Viedne, ako aj slovenskí odborníci dekanka Fakulty architektúry STU Ľubica Vítková, záhradná architektka Zuzana Hudeková a jeden z víťazov urbanistickej súťaže na Celomestské centrum v Petržalke architekt Vladimír Hrdý. Novinkou je, že prácu poroty bude pozorovať jeden vylosovaný zástupca verejnosti. Záujemcovia sa budú môcť začiatkom roka prihlásiť na webe hlavného mesta."
Sú dovolené odchylky od územného plánu mesta?
"Urbanistická štúdia môže slúžiť čiastočne alebo úplne aj ako podklad pre vypracovanie návrhu zmien a doplnkov územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, ak takéto zo súťaže vyplynú. Z hľadiska dopravného riešenia je umiestnenie trasy električky v rámci koridoru nosného dopravného systému záväzné. Aj z toho dôvodu je územný plán mesta jedným zo záväzných podkladov. Každú navrhovanú zmenu pri návrhu funkčného využitia územia alebo pri návrhu cestnej komunikačnej siete je nutné zdôvodniť. Toto zdôvodnenie bude základom pre posudzovanie zmeny a jej eventualné zapracovanie do zadania urbanistickej štúdie."
Združenie za Lepšiu dopravu upozorňovalo na zlé umiestnenie zastávok električky, bude aj toto riešiť súťaž?
"Samozrejme, účelom súťaže je ukotvenie električkovej trasy a umiestnenie zastávok v prepojení na autobusy a na pešiu a cyklistickú dopravu tak, aby boli čo najlepšie prístupné pre peších a cyklistov, pre všetky vekové kategórie, čiže bezpečne a bezbariérovo, podľa možnosti optimálne vo vzdialenosti k dosažiteľným cieľom (školy, škôlky, obchody, úrady, športoviská, kultúra a bývanie)."
Výstavba Petržalky.
FOTO - KAROL KLEIBL
Posledná etapa výstavby v časti Dvory v Petržalke. Výstavba sa začala v apríli v roku 1973. Veľké sídlisko mala najskôr riešiť medzinárodná Ideová súťaž na urbanistickú štúdiu južného obvodu Bratislavy.
FOTO – KAMIL BELADIČ
