Nosníky mesto nespeňaží, dostalo by menej z eurofondov.
BRATISLAVA. Posledná možnosť prejsť sa alebo zabicyklovať si po drevenej lávke Starého mosta ponad Dunaj uplynula v pondelok ráno o siedmej.
Pre verejnosť ho uzavreli, oficiálne je staveniskom. Odmontujú prvé skrutky, už v piatok pri moste stáli ťažké stroje.
Most prestavajú. Ide o prvú etapu Nosného systému MHD za peniaze z eurofondov. Na novom moste osadia aj koľajnice a do Petržalky sa vráti električka.
Most by mali opäť otvoriť v lete 2015, prvá fáza projektu s električkou na začiatok Petržalky má byť hotová na jeseň toho istého roka.
Oceľová konštrukcia mosta je tvorená približne piatimi tisíckami ton ocele. Aktivisti z Petržalského okrášľovacieho spolku mestu navrhli, aby rozpílené kúsky predávali zberateľom ako suveníry, podobne ako sa to napríklad dialo po zbúraní Berlínskeho múru.
„Chceli by sme z mosta aj časť zachovať v Múzeu mesta Bratislavy,“ povedala predsedníčka spolku Iveta Plšeková.
Historicky významné sú najmä fragmenty z pôvodného Mosta Františka Jozefa, čiastočne zachované najmä na petržalskej strane.
Mesto nezarobí
Čo bude inak
pre chodcov a cyklistov na oboch stranách mosta 4,5 metra široké lávky;
električková 2,4 kilometra dlhá trať od Bosákovej ulice po Šafárikovo námestie;
nová estakáda pri bývalej Artmedii, rozšírenie estakády ponad Einsteinovou ulicou;
rekonštrukcia Štúrovej ulice, Šafárikovho námestia, petržalskej križovatky a nový cyklochodník k Eurovei.
Starosta Petržalky Vladimír Bajan (nezávislý) zasa navrhol, aby oceľ mesto predalo a utŕžené peniaze dalo na „environmentálne projekty do Starého Mesta a Petržalky“.
Mesto však odkazuje, že z ocele peniaze získať do vlastnej kasy nemôže. Navyše, celá konštrukcia už mestu nepatrí.
„Podľa zmluvy prináleží rozhodnutie o prípadnom ekonomickom zhodnotení konštrukcie zhotoviteľovi, ktorý z toho vychádzal už pri kalkulácii výslednej ceny,“ vysvetľuje hovorca mesta Stanislav Ščepán.
Bratislave oficiálne patria už len tri oceľové nosníky.
„Mesto ich nemôže odpredať, pretože by sa o výnos z ocele znížila celková cena zákazky, ktorá je viazaná na prefinancovanie z eurofondov,“ vysvetľuje magistrát a zároveň dodáva, že ani pri žiadaní grantu si nemohli klásť podmienku speňaženia ocele.
„Projekt musel byť neziskový, inak by k nemu Únia pristupovala podľa iných pravidiel.“
Na východe ešte čakajú
O oceľové nosníky prejavili záujem aj štyri obce z východného Slovenska. Premostili by nimi rieku Ondavu medzi Nižným Hrušovom a Dlhým Klčovom a medzi Kladzanmi a Hencovcami.
„Pomohlo by to nahradiť dva staré železničné mosty, z ktorých jeden sme už museli pre bezpečnosť uzavrieť,“ hovorí starosta Dlhého Klčova Andrej Kulik.
Bratislavu o nosníky žiadali ešte v roku 2011, „a hoci je primátor myšlienke naklonený, nič nie je isté, pretože o tom musia rozhodnúť mestskí poslanci“.
Do jari zmizne
Oceľové premostenie má z panorámy mesta úplne zmiznúť do marca.
Z mosta, ktorý v pôvodnej podobe slávnostne otvárali ešte v roku 1890, by mali do jari zostať len piliere. Aj z nich však dva odstránia a vybudujú v rieke jeden nový, aby mohli popod most jednoduchšie plávať lode.
Most prestavia konzorcium Eurovia, ktoré vyhralo súťaž s najnižšou cenou 58,8 milióna eur.
Komisia pri výbere firmy podľa primátora Milana Ftáčnika (s podporou Smeru) prizerala aj na to, či má daná spoločnosť skúsenosti s výstavbou nad tečúcou vodou.
Projekt rekonštrukcie robila firma, ktorá navrhla aj Most Apollo. Ten stavali na brehu a na záver ho otočili. Starý most budú stavať nad riekou.
Architekti s novým Starým mostom nesúhlasia
JURAJ ŠUJAN z Komory architektov hovorí, že podoba mosta mala vzísť z medzinárodnej súťaže návrhov a mala byť výsledkom tímovej spolupráce.
Komora architektov nie je spokojná s konečnou navrhovanou podobou zrekonštruovaného Starého mosta, prečo?
"Neprináleží nám hodnotiť návrh mostovky, ani jeho vhodnosť do daného urbánneho prostredia. To, čo nám zásadne prekáža, je neadekvátny proces výberu autora diela. Projektanta stavby obstarala totiž spoločnosť Metro Bratislava obchodnou súťažou na projekt trasy nosného systému MHD, do ktorej ako jeden zo stavebných objektov zabalila aj rekonštrukciu mosta, pričom jediným kritériom výberu bola najnižšia cena projektu.
Verejnosť, laická i odborná, tak bola vylúčená z diskusie o optimálnom návrhu mosta nielen z urbanistického, konštrukčného, či dopravného hľadiska, ale aj výšky a účelnosti vynaložených nákladov. Toto považujeme za kľúčový problém."
Čo malo teda podľa komory architektov prebehnúť inak?
"Keďže ide o stavbu, významnú nielen z hľadiska investičných nákladov, ale predovšetkým ako jednu z dominánt Bratislavy, sme presvedčení, že jej riešenie malo vzísť z medzinárodnej súťaže návrhov, kde by sa súťažilo o najlepšie riešenie, nie najnižšiu cenu projektových prác.
Takúto súťaž sme v roku 2008 aj vyrokovali a pripravili, napokon sa však vtedajší primátor pre krízový stav mestských financií rozhodol pre prostú rekonštrukciu mostovky a súťaž zrušil; komora i hlavný architekt odporúčali v súťaži pokračovať. Podotýkam, že súťaž sme pripravili tak, že predpokladala účasť multidisiplinárnych tímov, pozostávajúcich z urbanistov, architektov, statikov, dopravných inžinierov i krajinných architektov a jej predmetom nemal byť iba návrh mostného telesa, ale aj riešenie predpolí na oboch brehoch Dunaja.
Po viacročnom zdanlivo oddychovom čase, kedy sa pripravovala rekonštrukcia mostovky železničného telesa, sa ukázala šanca s pomocou eurofondov prefinancovať aj náročnejší zámer novej konštrukcie, ktorej sa nové vedenie mesta pochopiteľne chopilo. S primátorom Ftáčnikom sme v marci 2012 intenzívne rokovali o možnosti opätovne súťaž vypísať, avšak z rôznych, najmä časových a zmluvných dôvodov k tomu napokon neprišlo."
Nekomunikovala o tom komora aj s hlavnou architektkou mesta?
"Naopak, zástupcovia komory s hlavnou architektkou úzko spolupracovali. O vypísanie súťaže sa veľmi energicky zasadzovala aj ona. Mestské zastupiteľstvo však nakoniec napriek jej odporúčaniu vzhľadom na napäté termíny pri čerpaní eurofondov rozhodlo o príprave projektu doterajším projektantom bez súťaže návrhov. Toto politické rozhodnutie mi prináleží rešpektovať, faktom však je, že takto ideme realizovať projekt, ktorý neprešiel sitom odbornej súťaže."
Myslíte si, že by mali byť určité fragmenty mosta zachované, napríklad v múzeu, ako historicky významné doklady aj o architektonickej minulosti mesta?
"Nevylučujem to. Starý most je však podstatný skôr pre vedutu historického jadra našej metropoly, preto je podľa mňa dôležitejšie to, čo zostane na mieste, teda piliere a mýtne domčeky, ako aj tvar novej mostovky, než samotná konštrukcia mosta, znovuvybudovaná po druhej svetovej vojne."
Mostom prechádzala električka do Viedne i tanky.
Lúčili sa kahancami i vencom hodeným do rieky.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
