FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Nápad sláviť Deň stromov vznikol v americkej Nebraske kedysi pred sto rokmi. Rástlo tam málo stromov a pre veternú eróziu ich bolo treba vysádzať. Postupne sa Deň stromov dostal aj do Európy. Slovenskí ochranári z občianskeho zruženia Regionálneho a environmetnálneho centra (REC) vyhlásili Deň stromov na 18. október. V horárni v Horskom parku pripravili k tomuto dňu výstavu. Cieľom je poukázať na zlý stav verejnej zelene.
Zeleň zostane vždy citlivou otázkou vo veľkých mestách, v Bratislave jej však skôr ubúda ako pribúda. Rozloha Bratislavy je 367,5 km2, z toho verejná zeleň zaberá len 2,28 % z rozlohy mesta. Zatiaľ neexistuje evidencia o stave verejnej zelene. Prvým signálom, že bude založená, je vznik nového oddelenia správy zelene na magistráte.
Aktivisti z REC zmapovali stav 69-tich stromoradí v Starom Meste. Práve v tejto mestskej časti je zeleň v najkritickejšom stave. Na jedného obyvateľa Starého Mesta pripadá 13,2 m2 plochy verejnej zelene, čo je hlboko pod odporúčanými normami, ktoré hovoria o 50 až 75 m2 na jedného obyvateľa. Stromoradia sa nachádzajú na exponovaných miestach a patria medzi najzraniteľnejšie prvky mestskej zelene.
Výsledky prieskumu nie sú priaznivé. Zistilo sa, že až dve tretiny stromoradí, t.j. 67,2% sú stredne poškodené, 21% je poškodených silne. Len 12 % má menej závažné poškodenia. Dôvodom zlého stavu stromov je neprofesionálna starostlivosť – nevhodný spôsob rezu. Všetky poškodenia sú nezvratné, čo znamená, že stav stromoradí sa bude už len zhoršovať.
„Veľmi často sú odstraňované konáre s priemerom 30 centimetrov. To vedie k znefunkčneniu cievnych zväzkov, k nekrotickým zmenám a v niektorých prípadoch k rýchlemu úhynu drevín,“ uvádza sa v správe REC. Stromoradie na Spojnej ulici je najviac odstrašujúcim príkladom.
„Pri súčasnom nedostatku peňazí sa z rozpočtu samosprávy financujú také zásahy, ktoré vedú k likvidácii stromov,“ tvrdia ochranári.
K ťažkým poškodeniam stromov dochádza aj pri údržbe zelene, ako je napríklad kosenie, kedy sú kmene poškodzované strunovými kosačkami.
Niektoré stromy sú napadnuté plesňami. Napríklad stomoradie na Námestí SNP. Pagaštany sú postihnuté ploskáčikom pagaštanovým, japonské sofory zase trápi baktériová rakovina. Na stromoch však vidno aj stopy po nepozornom parkovaní.
Tretí sektor odporúča vydať všeobecnozáväzné nariadenie.
INGRID DROZDÍKOVÁ
