BRATISLAVA Čistiarne odpadových vôd v bratislavskej Vrakuni a Petržalke zrekonštruujú za 29 miliónov eur. Stavebné dvory v čistiarňach odpadových vôd (ČOV) budujú od 11. novembra a čistiarne budú rekonštruovať v plnej prevádzke.
Stavebné práce by mali ukončiť do konca marca 2015, následne tak zastavia vypúšťanie nutrientov do dunajských vôd.
Ako informoval minister životného prostredia Peter Žiga na dnešnom brífingu, prispejeme tak k splneniu záväzkov, ktoré Slovensku vyplývajú v oblasti čistenia odpadových vôd zo Zmluvy o pristúpení k Európskej únii.
Kvalita musí zostať
Pri rekonštrukcii sa pritom kvalita vypúšťanej vody nesmie zhoršiť. „Počas rekonštrukcie nesmie dôjsť k zhoršeniu limitných ukazovateľov kvality vypúšťaných vôd,“ uviedol generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.(BVS) Radoslav Jakab.
Po rekonštrukcii sa zníži kapacita vody, ktorú sú čistiarne schopné vyčistiť. ČOV Vrakuňa poklesne z pôvodnej projektovanej kapacity 1 000 000 ekvivalentných obyvateľov na 650 000 a ČOV Petržalka z 500 000 na 200 000.
Ako informoval primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, podľa odborníkov by v oboch prípadoch mala táto kapacita postačovať na najbližších 30 rokov a nemal by to byť teda problém.
„Bratislava má limitovanú šancu byť príjemcom európskej finančnej pomoci. Po dopravných projektoch tu máme druhý veľmi pozitívny signál, ktorý sa priamo dotkne zvýšenia kvality života. Bratislava, ale aj jej širšie okolie bude mať vďaka modernizácii čistiarní odpadových vôd lepšie životné prostredie,“ dodal Ftáčnik.
Čističky starnú
Ako povedal Žiga, čistiarne majú už niekoľko rokov a nezodpovedajú parametrom, ktoré vyžaduje Európska únia.
"Ministerstvo sa snažilo prispieť na rekonštrukciu. Výsledkom bude, že vypúšťaná voda bude kvalitnejšia. Z celkovej sumy Európska komisia prispieva 16 miliónmi eur, pričom tu je aj podiel zo štátneho rozpočtu, približne dva milióny eur. Zvyšok hradí investor, takže Bratislavská vodárenská spoločnosť," uviedol Žiga.
Nutrientmi v odpadových vodách sú predovšetkým dva prvky – celkový fosfor a celkový dusík. Nutrienty pritom slúžia ako potrava pre nižšie rastlinné organizmy ako sú riasy alebo sinice.
Berú kyslík iným
Škodlivosť nutrientov spočíva v tom, že spôsobujú obrovské premnoženie týchto organizmov vo vodných tokoch, riekach, jazerách či moriach, kde spotrebovávajú kyslík a iné živočíchy tam potom nie sú schopné existovať.
Vrakuňa a Petržalka sú najväčšie čistiarne odpadových vôd prevádzkované Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou. Zároveň sú poslednými dvoma veľkokapacitnými ČOV v majetku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktoré zatiaľ neodstraňujú nutrienty.
Ústrednú čistiareň odpadových vôd vo Vrakuni začali budovať v roku 1975, výstavbu ukončili v roku 1982 a v trvalej prevádzke je od roku 1990. Čistí odpadové vody z ľavobrežnej časti Bratislavy.
S budovaním čistiarne v Petržalke začali v roku 1987 predovšetkým v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo. Výstavbu ukončili v roku 1995, pričom v trvalej prevádzke je od roku 1999. Čistí odpadové vody z pravobrežnej časti Bratislavy, Jaroviec, Rusoviec, Čunova a piatich rakúskych obcí Berg, Edelstahl, Wolfstahl, Kitsee a Pamma.
V Bratislave BVS prevádzkuje ešte jednu čistiareň v Devínskej Novej Vsi, ktorá zabezpečuje odkanalizovanie severozápadnej Bratislavy, čiže mestských častí Lamač, Záhorská Bystrica, Devín a Devínska Nová Ves. V rokoch 1999 až 2000 bola zmodernizovaná, vďaka čomu už vyhovuje európskej legislatíve.
