Dedinu s Kórejčanmi nik nechcel

Štát v lete predával areál, kde bývajú zamestnanci automobilky Kia. Nik sa neprihlásil. Nájomná zmluva zostáva tajná.

BRATISLAVA. Dedina v dedine. Tak by sa dala nazvať obytná zóna, ktorú štát postavil pre Kórejčanov z automobilky Kia v Čiernej Vode, časti Chorvátskeho Grobu neďaleko Bratislavy.

Dedina má problémy s množstvom stavebných projektov, pri ktorých developeri nemysleli na cesty, škôlky či kanalizáciu. Pre spory so stavebníkmi tam odstupuje starosta.

Problémom nerozumejú

Problémy

Chorvátsky Grob

starosta odstupuje pre nezadržateľnú výstavbu;
územný plán dediny so šesťtisíc obyvateľmi ráta s 50tisíc obyvateľmi;
chýba občianska vybavenosť;
nedostatočná kanalizácia;
množstvo developerov;
obytné zóny sú uzavreté, majú väčšinou slepé ulice;
chýbajú škôlky a školy;
dopravné zápchy;
chýbajú námestia, park;
nedokončené zóny.

Od množstva iných veľkých obytných zón sa tá kórejská líši tým, že ju budoval štát. Je oplotená, dnu sa dostanete iba cez rampu s vrátnikom a Slovákov tam nájdete len ťažko.

Hovorca Kie Jozef Bačé vraví, že Kórejčania veľa o problémoch obce nevedia, lebo v médiách sa hovorí len po slovensky.

„Jediný problém, ktorý vnímajú, sú ranné dopravné zápchy.“ V dedine im podľa hovorcu nič nechýba, všetko si vybavia v Bratislave.

„Z času na čas navštevujú aj rôzne miestne prevádzky, či už obchodné centrum, pizzériu, zmrzlinový stánok, alebo Tesco.“

Nebol záujem

Areál s domami vlastní štát, manažéri automobilky platia nájomné. Cez leto bol na predaj. Nikto sa neprihlásil. Ani automobilka.

„Počet Kórejčanov pracujúcich v našej spoločnosti kontinuálne klesá, preto je pre nás prenájom efektívnejší,“ hovorí Bačé. Nevylučuje, že Kia areál v budúcnosti odkúpi, bude to závisieť od ceny a podmienok.

Ministerstvo predaj oznámilo napríklad v novinách. Záujemca nemohol kúpiť domy jednotlivo, na predaj bol len celý areál. Je v ňom niekoľko manažérskych a prezidentských domov, spoločenský dom, tenisové či basketbalové ihrisko.

Nový majiteľ by musel pokračovať v nájomnej zmluve s manažérmi najmenej nasledujúcich päť rokov. Štát s nimi zmluvu uzavrel niekoľko mesiacov pred vyhlásením súťaže. Súťažiaci mal po prihlásení zložiť zábezpeku milión eur.

Vlastníkom areálu zostáva štátna firma MH Development. V roku 2006 vtedajší člen jej dozornej rady Stanislav Grobár pre ČTK povedal, že investor si po piatich rokoch areál odkúpi za nominálnu cenu. Prečo sa tak nakoniec nestalo, nevysvetlil. „Neviem vám na tieto otázky poskytnúť relevantnú odpoveď,“ vraví teraz Grobár.

Ministerstvo hospodárstva vraví, že Kiu ku kúpe nič nezaväzuje. Hovorca ministerstva Stanislav Jurikovič si myslí, že do súťaže o pozemky sa nikto neprihlásil, lebo na realitnom trhu je kríza.

Štát platí záhradníkov

Nová zmluva je podľa Jurikoviča pre MH Development veľmi výhodná. „Prevádzkové náklady štátu sú nulové.“

Štátna firma pritom do areálu stále investuje. Podľa zverejnených zmlúv objednali tento mesiac ovládanie rampy za štyritisíc eur.

Od júla do konca roka uzavreli zmluvu na údržbárske a záhradnícke práce za takmer 36-tisíc eur, v auguste kúpili traktorovú kosačku s doplnkovou výbavou za asi 33-tisíc eur.

Spoločné mesačné nájomné za dedinu je takmer 67-tisíc eur plus energie. Štát nemôže podľa zmluvy nájomcom účtovať ďalšie náklady.

Pôvodnú zmluvu o nájme z roku 2008 ministerstvo nezverejní. „Dĺžka utajenia je desať rokov po skončení jej platnosti,“ vraví Jurikovič.

Čiernu Vodu si pre výstavbu vybrala MH Development, kým bol ministrom Jirko Malchárek. Štát vtedy kúpil pozemky od súkromnej firmy za takmer 280 miliónov korún, hoci mali podľa vtedajšieho znaleckého posudku hodnotu iba 70 miliónov.

Hierarchiu držia aj pri Žiline

Na víkendy sa manažéri Kie presúvajú za rodinami na juh.

ŽILINA, BRATISLAVA. Kórejčania majú vlastnú obytnú zónu aj v Krasňanoch pri Žiline, kde stojí závod Kia.

Tamojší starosta Miroslav Bielka vraví, že cez týždeň sú tam najmä zamestnanci, ich rodiny trávia viac času v Čiernej Vode. Vraví, že Kórejčanov je v obci stále rovnako, na cudzineckej polícii je ich prihlásených päťdesiat.

Kia obec finančne podporuje. „Každý rok si môžeme pripraviť projekt do sedemtisíc eur na zlepšenie životného prostredia alebo vybavenosti, prispievajú na knižnicu, podujatia,“ vymenúva Bielka.

Krasňanská obytná zóna sa podobá tej pri Bratislave. „Vlastné domy majú prezident a viceprezidenti. Rešpektujú hierarchiu,“ hovorí starosta.

Komplex, ktorý patrí mestu, mala Kia podľa Plus 7 dní tiež odkúpiť, nedohodli sa však na cene. Žilina musí do konca budúceho roka vrátiť štátu pôžičku 16,8 milióna eur, za ktoré areál postavili. Primátor Igor Choma sa obáva, že komplex predajú za menej a rozdiel budú musieť splácať.