Pri zatepľovaní musia majitelia nechať postaviť náhradné hniezdo. Na jednom dome ich môže byť aj stovka.
BRATISLAVA. Aj malá medzera medzi parapetou a múrom stačí, aby sa do nej nasťahoval netopier. Často si ho pritom ani nemusíte všimnúť. Zamurovať jeho obydlie pri zatepľovaní je protizákonné.
Praskliny v omietke, vetracie otvory či medzery pod strechou sú zasa obľúbenými úkrytmi najrýchlejšieho vtáka na svete dážďovníka obyčajného.
Dážďovník je podobne ako netopiere zákonom chránený a aj užitočný. „Dážďovník za deň dokáže uloviť v prepočte zhruba päťtisíc komárov,“ hovorí ochranár Peter Lipovský z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.
Dážďovník tmavý. FOTO - JÁN GÚGH/BROZ
Zasahujú ochranári
Dážďovník je chránený
A celý život lieta
- Vták prispôsobený na život vo vzduchu – pije, je, pári sa aj spí počas letu;
- hniezdo potrebuje len na rozmnožovanie sa v lete;
- premnoženie nehrozí, nedovolia to predátori, sú závislí aj od množstva komárov, ktorí sú ich hlavný zdroj potravy;
- v Bratislave ich minulý rok našli na 842 budovách.
Na bytovom dome na Kadnárovej ulici v Bratislave, v ktorého stenách žilo 86 rodín chránených živočíchov, pri zatepľovaní túto jeseň osadili namiesto zničených hniezd v škárach stien nové búdky.
Zástupca tamojších vlastníkov sa priznal, že sa mu najprv do búdok investovať nechcelo. Keď sa však dozvedel, že by im hrozila pokuta takmer 10-tisíc eur a firme až 33-tisíc eur, nechal si od ochranárov povedať.
„Žijú tu takmer samí dôchodcovia, ktorí ledva majú na opravu domu,“ vysvetľoval. Búdky napokon stáli tisíc eur.
Stovky hniezd
Zákon zakazuje chránené druhy chytať, usmrcovať, rušiť v období hniezdenia či rušiť a poškodzovať ich hniezda. Chráneného živočícha treba oznámiť odboru ochrany životného prostredia na obvodnom úrade.
Od roku 2011 prestavby hlásia obvodným úradom aj stavebné úrady. Na stavbu už potom nastupujú ochranári z BROZ, ktorí montujú náhradné hniezda.
Ochranár Lipovský hovorí že ľudia sa často tvária, že si nič nevšimli. Vzácne živočíchy a zatepľovanie tak ochranári mapujú sami. Podľa zoznamu z roku 2012 žili v Bratislave dážďovníky na 842 budovách.
Na búdky možno získať aj príspevok štátu, no treba oň žiadať ešte pred začatím prestavby. Väčšina majiteľov napokon zaplatila nové hniezda z vlastných peňazí, hovorí vedúci odboru životného prostredia Obvodného úradu Bratislava Peter Hanulík.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Treba viac hniezd, ako sa zrušilo
Ochranári hovoria, že treba vybudovať vždy viac hniezd, ako zrušili.
„Búdky sa nikdy neujmú okamžite nasledujúci rok. Dážďovník zvykol preletieť osemtisíc kilometrov a vrátiť sa presne tam, odkiaľ vyletel, keď vychoval mláďa. Teraz si musí nájsť niečo nové, čo mu chvíľu potrvá,“ opisuje Lipovský.
Po omietnutí búdky takmer nevidno. „Väčšina z nás si novú fasádu všíma najmä prvé mesiace, keď sa zloží lešenie. Prípadný trus dážďovníkov sa navyše ľahko zmyje dažďom,“ hovorí Lipovský.
Dážďovníky sa podľa neho nedobíjajú do pôvodného hniezda. Omietku dokážu narušiť len silnejšie druhy, ako napríklad ďateľ, ktorému obklad stien znie ako dutý strom.
Dážďovníka tmavého a netopiere sa ochranári snažia zachrániť pri prestavbách aj mimo Bratislavy, projekt je celoslovenský.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
