BRATISLAVA. Koľko poslancov zakrúžkovať a čo pri voľbách komisii predložiť Bratislavčania vedia. Na Základnej škole na Nobelovom námestí v Petržalke chodia podľa viacerých predsedov okrskových komisií už informovaní a zväčša aj vopred rozhodnutí, komu dajú svoj hlas. Na otázky TASR, čo majú vyššie územné celky (VÚC) v kompetencii, sa však už mnohí z opýtaných voličov vyhýbajú odpovediam alebo priznajú, že nevedia.
"V roku 1989 som bojoval v revolúcii za to, aby som si mohol zvoliť, koho chcem, nie za to, aby som šiel za plentu a napísal jednu stranu. Treba ísť voliť, no nie preto, že mi to niekto povie. Spolieham sa na to, že ten, koho zvolím, aj dokončí, čo začal," odpovedá 41-ročný Bratislavčan Tomáš na otázku, prečo dnes prišiel voliť. V daždivom počasí ho k volebnej urne sprevádza aj manželka. "Som občianka Slovenskej republiky a je našou povinnosťou ísť voliť. Nielen sa sťažovať, čo nám chýba, ale aj prejaviť svoj hlas," dopĺňa manžela. Rozhodovať sa bolo vraj ťažké, ale vyberala podľa toho, komu hlas dať nechcela. "Ja som to vedel jednoznačne vopred," dodal Tomáš.
Aby sa na pozície dostali tí správni a nie tí nesprávni, takýmto argumentom odôvodňuje svoju účasť na dnešných voľbách pani Helena. Odovzdávať svoj hlas vraj chodí stále, pri každých voľbách. Počet kandidujúcich županov jej stačil. "Je z čoho vyberať, je tam podľa mňa skôr veľa zbytočných ľudí, nemala som teda ťažké rozhodovanie," vraví. Priznáva však, že pri poslancoch je už voľba ťažšia, je ich na kandidátke veľa a mnohých nepozná. Na otázku, čo majú župy v kompetencii, odpovedá vyhýbavo. "Aj viem, ale niečo je aj zbytočné."
Aj keď voliči mohli zakrúžkovať viacerých poslancov, niektorí túto možnosť nevyužili. "Máme tu jedného človeka, ktorého máme radi a kandiduje za poslanca, tak sme ho chceli prísť podporiť. Iným som hlas nedával, iba jemu," vraví mladý Bratislavčan Peter. Voliť však chodí vždy, už aj zo zvyku. "Keby sme nešli, nič nespravíme, takto spravíme aspoň niečo. Niečo možno zmeníme," tvrdia zase mama s dcérou, ktoré dnes tiež prišli na Nobelovo námestie odovzdať svoj hlas. "Nebolo to ťažké rozhodovanie, lebo smerovanie, ktoré nám vyhovuje, je jasné, takže sme šli tou cestou," zhodujú sa. Aj ony však vzápätí priznávajú, že o kompetenciách samosprávnych krajov veľa nevedia.
Na Nobelovom námestí chodia dnes ľudia voliť priebežne. Zväčša nestoja v rade, v miestnosti ich je pomenej. Komisie zatiaľ podľa niekoľkých vyjadrení predsedov nečelili žiadnym výtržnostiam. "Málo ľudí, pokoj. Ľudia sa veľmi nepýtajú, už sú informovaní, všetko zväčša vedia. Pravdepodobne sú už aj rozhodnutí," vraví predseda jednej z okrskových komisií Miroslav Černák. Tvrdí, že účasť možno ovplyvňuje aj daždivé počasie. "Tí, čo ale chcú voliť, prídu, tí čo nie, ostanú doma. Sú to tiež asi aj menej zaujímavé voľby," dodáva.
Podľa ďalšieho predsedu petržalskej okrskovej komisie Júliusa Melišeka je zatiaľ na prekvapenie menšia účasť, než bol v Petržalke predpoklad. Pozitívum však vidí v tom, že chodia voliť všetky generácie "Aj mladí chodia, čo je dobre," dodal.
Petržalka má najviac, 102 volebných okrskov a 101.322 oprávnených voličov. Petržalská hovorkyňa Michaela Platznerová informovala, že v roku 2009 sa na voľbách do Bratislavského samosprávneho kraja zúčastnilo len 18.617 voličov.
