BRATISLAVA. Nemôžeme používať eurofondy, znie najčastejšie vysvetlenie regionálnych politikov, prečo sú stredné školy a iné župné budovy v horšom stave ako inde na Slovensku.
Bratislavský kraj čakajú v nasledujúcich rokoch veľké investície do roky odkladaných projektov.
Mestský vlak má koľajnicami prepojiť celý kraj, nultý okruh zasa odkloniť autá z Bratislavy. Pri školách sú sľuby menej jasné. Hovoria o lepšom čerpaní fondov, alebo že vybavia, aby mohli ísť aj na školy.
Župa vlastní vyše štyroch stoviek budov. Patria medzi ne školy, sociálne zariadenia či polikliniky. Tie mladšie budovy majú štyridsať rokov.
„Keďže neboli desaťročia rekonštruované, odrazilo sa to na ich havarijnom stave,“ hovorí Iveta Tyšlerová, hovorkyňa župy.
Na opravy by podľa nej potrebovali 75 miliónov eur, na čo kraj nemá.
Okno po okneKandidáti
o kreslo župana bojuje dvanásť kandidátov;
najväčšie šance majú župan Pavol Frešo (SDKÚ, KDH, Most, SaS, SMK, OKS, SZ), Monika Flašíková Beňová (Smer) a Daniel Krajcer (Nova);
volí sa aj 44 poslancov.
„Bratislavské školstvo je financované rovnakým systémom ako dedinka niekde na východe. Lenže tam vidíte nádherne zrekonštruovanú školu z eurofondov, hoci často ju navštevuje menej detí než tie v Bratislavskom kraji,“ sťažuje sa Ľubomír Kovaľ, riaditeľ Strednej odbornej školy na Ivanskej ceste v Bratislave.
Škola je s deviatimi budovami jedným z najväčších stredoškolských areálov v kraji.
Zničené budovy opravujú postupne. „Lepíme to z toho, čo ušetríme. Už som mnohokrát upozorňoval, že ak to takto pôjde ďalej, stredné školstvo v kraji sa úplne zničí.“
Podobne zničené sú takmer všetky stredné školy v Bratislavskom kraji.
Vedenie župy riešilo za posledné štyri roky vyše dvesto havárií, vo všetkých ostatných krajoch ich bolo spolu menej ako desať.
Na havárie išlo za župana a šéfa SDKÚ Pavla Freša vyše 11 miliónov eur. Zákazky rozdeľovali bez súťaží.
Ani mnohé opravy za župné peniaze nepomohli odstrániť všetky problémy. Riaditeľ školy na Ivanskej ceste hovorí, že opravy riešia najmä svojpomocne, občas dostanú príspevok od kraja.
Okná vymieňali za plastové vyše pätnásť rokov. „Nakupovali sme po jednom, dvoch, podľa toho, čo sa nám podarilo ušetriť.“
Areál školy i budovy sú upravené, riaditeľ hovorí, že často pomôžu aj žiaci v rámci odborného výcviku.
Pomohli vyrobiť nábytok v riaditeľni, na vrátniciach budov, opraviť sociálne zariadenia či vymaľovať dielne a urobiť nové sadrokartónové steny.
Peniaze treba aj po haváriiZa peniaze kraja odstránili haváriu kanalizácie, kúpili kotol a opravili telocvičňu.
„Bolo to tritisíc eur. To nám pri rekonštrukcii telocvične vyšlo akurát na drevené obklady radiátorov,“ opisuje jedna z vyučujúcich.
Kraj čiastočne prispel aj na niektoré opravy na Gymnáziu Jána Papánka v Bratislave. Vedenie župy tam chvália za to, že prví urobili audit a skúmali, v akom stave sú školy.
Budova gymnázia má 55 rokov a tiež by potrebovala novú fasádu a zateplenie, aby znížili výdavky na vykurovanie.
„Potrebujeme aj vymeniť kanalizáciu, musíme to dávať krtkovať tri – štyrikrát za rok, čo zakaždým stojí 400 eur. Potrebovali by sme aj vymeniť dlažbu v jedálni, je ešte úplne pôvodná a praská, čo je nebezpečné,“ dodáva riaditeľka.
Podozrenia do volieb nevyšetriaÚrad pre verejné obstarávanie sa nedostal k podkladom Frešových havárií.
BRATISLAVA. Opravy škôl a budov kraja za župana Pavla Freša (SDKÚ) aj za jeho predchodcu Vladimíra Bajana (s podporou Smeru) a jeho vicežupanky Moniky Flašíkovej Beňovej (Smer) sú podozrivé.
Pred voľbami ich však nevyšetria.
Bajanove zákazky za milióny eur, ktoré označil hlavný kontrolór župy za predražené aj tisícpercentne, preveruje polícia.
Trestné oznámenie podal len pár týždňov pred voľbami po tom, ako musel stavebné zákazky vysvetľovať Frešo.
Za Freša šli zasa milióny eur aj firmám, ktorých majiteľ sa pozná s bývalým pokladníkom SDKÚ Igorom Kucejom. Firmy získavali aj v minulosti štátne zákazky od úradov, ktoré kontrolovalo SDKÚ.
Frešo popiera, že by cez župu unikali peniaze k SDKÚ. Tvrdí, že s firmami nemá nič spoločné. Sľúbil sprísnenie pravidiel na prideľovanie zákaziek a nechal havárie preveriť hlavnému kontrolórovi.
Práve táto kontrola je však dôvodom, prečo zatiaľ prípad nemôže riešiť štátny Úrad pre verejné obstarávanie. Župa mu nedala podklady s odôvodnením, že ich má kontrolór, upozornili tento týždeň poslanci OĽaNO.
Monika Flašíková Beňová chce po prípadnom úspechu vo voľbách Frešove havárie preveriť. Od zákaziek za Bajana sa dištancovala.
Lenka Juríčeková, Juraj Koník
Cesty sú deravé, starajú sa o ne všetci a nikBratislavská župa musí spolupracovať s hlavným mestom. Spolu opravujú cesty, prepájajú verejnú dopravu aj koľajnice.
BRATISLAVA. Jar plná výtlkov odkryla v Bratislave spor o cesty medzi vedením mesta a kraja. Spolupracovať musia aj na veľkých dopravných projektoch, spolu chcú zastaviť aj ropovod vedený zastavanými územiami.
V kraji žije vyše 600-tisíc obyvateľov, veľká väčšina z nich v hlavnom meste. Väčšinu daní na cesty pritom dostáva kraj, ktorý nespravuje bratislavské cesty.
Jednorazovo tento rok poslal milión eur na opravu ciest Bratislave, opravy potom pre administratívne chyby meškali.
Kandidáti na župana sa nevedia dohodnúť, za čo opravovať cesty. Monika Flašíková Beňová a Daniel Krajcer hovoria, že župa má s mestom spolupracovať, Pavol Frešo by chcel všetky aj bratislavské cesty iba pod župu.
Integrovaná dopravaKým časti Bratislavského kraja prepoja koľajnice, mali by mať ľudia možnosť cestovať na jeden lístok vo všetkých vlakoch, v autobusoch aj MHD.
Pilotne projekt integrovanej dopravy tento rok spustili na Záhorí. Od začiatku to však sprevádzali problémy.
Pre technické chyby začiatok presúvali z jari na leto, stále nie je jasné, či pre zmeny neprídu o výhody napríklad telesne postihnutí, či dôchodcovia. Teraz však už možno na jeden lístok cestovať z dedín a miest Záhoria do Bratislavy vo väčšine prípadov výhodnejšie ako predtým.
V decembri plánuje župa spustiť projekt aj v Pezinku a Senci. Tvrdí, že technické nedostatky už odstránili.
Župný dlhBudúci župan musí riešiť aj rastúci dlh. Dvaja najsilnejší protikandidáti Flašíková Beňová a Frešo sa vzájomne obviňujú, kto ho má na svedomí.
Flašíková Beňová tvrdí, že rastie najrýchlejšie na Slovensku. Župan Frešo odpovedá, že len odkryli skryté dlhy z éry Vladimíra Bajana, keď bola Flašíková Beňová vicežupankou.
Obaja sa odvolávajú aj na rebríček INEKO. V hodnotení hospodárenia sa Bratislavský kraj dostal na tretie miesto. INEKO vysvetľuje, že do štruktúry dlhov žúp nevidia a nemôžu teda povedať, kto z kandidátov hovorí pravdu.
Zuzana Halánová
AnketaV čom budete lepším kandidátom ako vaši protikandidáti?
Pavol Frešo, SDKÚ, KDH, Most, SaS, SMK, OKS, SZ
Oproti predchodcom sme začali robiť reálne projekty: integrovanú dopravu, zvyšovanie kapacít v materských školách, podporujeme seniorov a v tom budeme pokračovať. BSK je najtransparentnejší vo zverejňovaní informácií a druhý najtransparentnejší kraj v rámci realizovania svojich kompetencií a v tom chceme byť prví.
Monika Flašíková Beňová, Smer
Dobehneme desať rokov zanedbané investície do Bratislavského kraja aj s využitím európskych peňazí. Po desiatich rokoch členstva v Európskej únii je čas, aby sme konečne začali využívať európske peniaze aj v prospech obyvateľov Bratislavského kraja.
Daniel Krajcer, Nova
Každý doterajší župan bol skôr údržbárom. Mojím zámerom je po sebe niečo viditeľné zanechať, aby ľudia na vlastnej koži pocítili, čo dokáže samosprávny kraj pre nich urobiť. Preto som išiel do kampane aj s týmito projektmi: vybudovanie systému mestských vlakov na riešenie čoraz horšej dopravnej situácie, spustenie riečnej dopravy na Dunaji, budovanie moderných zariadení pre seniorov, vytvorenie podmienok na vznik športovo-oddychovej zóny Nové Lido a obnovu najvýznamnejších pamiatok v kraji, ktoré oživia aj rozvoj turizmu.
Jaroslav Paška, SNS
Dynamickejším prístupom k správe kraja. Nahradím prax chabého udržiavania a zadlžovania kraja aktívnym, pragmatickým, odborným riadením, pri ktorom každá nová investícia bude musieť doniesť kraju aj profit pre občanov. A to buď v zlepšení životného prostredia, infraštruktúry, alebo stabilných príjmoch do rozpočtu BSK, využiteľných na skvalitnenie dopravy, podporu zdravotníctva školstva, či kultúry. Zastavím plytvanie a efektívnejšie využijem financovanie zo zdrojov EÚ.
Ďalší kandidáti: Rastislav Blaško (nezávislý), Anton Čulen (Magnificat Slovakia), Oskar Dobrovodský (NAS), Gabriel Karácsony (Priama demokracia), Peter Marček (SOSKA), Karol Ondriáš (KSS), Roman Ruhig (Nový parlament), Zdenka Beňová (ĽSNS)
