BRATISLAVA. Škody po júnovej povodni v Bratislave sú o 98 percent nižšie ako v roku 2002. Ako informoval minister životného prostredia Peter Žiga, investovať do prevencie pred veľkou vodou je zásadné a tohtoročná povodeň na Dunaji to jasne dokázala.
Od 31. mája do 10. júna zasahovalo v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji 5 552 ľudí. Boli to pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), príslušníci Policajného zboru, záchranári, vojaci, dobrovoľníci a iní.
Záchranné a zabezpečovacie práce stáli viac ako tri milióny eur, hlásené škody na verejnom a súkromnom majetku dosiahli v Bratislave 64-tisíc eur.
Hlásené škody na verejnom a súkromnom majetku, teda napríklad obcí, samosprávnych krajov, obvodných úradov alebo fyzických osôb po povodni na Dunaji v roku 2002 dosiahli viac ako päť miliónov eur.
Protipovodňová ochrana minimalizovala podľa Žigu škody na verejnom a súkromnom majetku a uchránila zdravie a životy občanov. "Priniesla kvalitnejšiu ochranu, vyššiu spoľahlivosť a umožnila vodohospodárom rýchlejšie a efektívnejšie zasiahnuť," doplnil.
Projekt protipovodňovej ochrany Bratislavy stál 32,5 milióna eur, Slovensko z toho spolufinancovalo približne 4,8 milióna eur. Investícia sa podľa ministra Žigu splatila už v júni. Ministerstvo životného prostredia bude presadzovať podobné projekty aj v budúcnosti.
Slovensko čelilo v júni tohto roku rekordne vysokej hladine Dunaja. Povodňová vlna prišla z Nemecka a následne z Rakúska. Podľa odhadov išlo v Bratislave z hľadiska maximálneho prietoku o tretiu historicky najväčšiu povodeň, viac vody netieklo korytom rieky posledných 113 rokov.
Hladina vody kulminovala v hlavnom meste na úrovni 1 034 cm. Povodie Dunaja čelilo storočnej vode. Bez protipovodňovej ochrany by podľa ministra životného prostredia pri takejto hladine Dunaja výška vody dosiahla teoreticky napríklad pri Justičnom paláci 1,25 metra, pri nákupnom centre na Vajnorskej ulici 2,5 metra a pri Ružinovskej poliklinike dokonca štyri metre.
