Slávnostné otvorenie olympijských hier v roku 1912 v Štokholme, ktorých sa zúčastnil aj František Facinek-Forgács. FOTO – ARCHÍV
Facinek na atletickom ovále najmä v roku 1913. V jeho priebehu absolvoval podľa záznamov až 34 pretekov a vo všetkých zvíťazil. Rudolf Holzer, znalec našej atletickej histórie spomínal, že pri Facinekovej štíhlej postave sa zreteľne vynímal jeho ľahký gazelí krok a pohľad naň bol v tom čase ozajstnou lahôdkou pre oko atletického odborníka.
Na medzinárodných atletických pretekoch WAC vo Viedni v júli spomínaného úspešného roku dosiahol rodený Bratislavčan výborné a verejnosťou vysoko hodnotené víťazstvo v „nabitom“ behu na 3 000 m. Porazil aj chýrneho Švéda Ahlgréena vynikajúcim časom 8:54,6 min. Dokonalý úspech zavŕšil triumfom na polovičnej trati. V atletickej Európe sa vtedy nahlas hovorilo o Forgácsovi ako o možnom adeptovi na svetový rekord. V rokoch 1911 až 1913 sa stal Facinek jedenásťnásobným uhorským rekordérom na tratiach od 1 500 metrov vyššie. Zároveň sa stal aj mnohonásobným majstrom Uhorska, Rakúska, Budapešti a Bratislavy.
V tých časoch v Uhorsku známy telovýchovný lekár dr. Rudolf Holics však pri vyšetrení zistil u Facineka šokujúcu diagnózu – srdcovú vadu. Jeho odporúčania pre úspešného atléta – okamžite skončiť s vrcholovou atletikou, nenachádzali u výborného bežca žiadne pochopenie. Elegán pokračoval v atletickej kariére ďalej a reprezentoval Uhorsko až do jari 1914. Vtedy sa, žiaľ, potvrdila Holicsova diagnóza priamo pri pretekoch. V cezpoľnom behu, ktorý usporiadal BEAC Budapešť, sa ozvalo pretekárovo choré srdce a Facinek odpadol. Odvtedy sa už na žiadnom významnejšom podujatí neobjavil.
Povahovo veselého, optimisticky naladeného Facineka čakal ešte smutnejší osud. Po rozpútaní prvej svetovej vojny narukoval na ruský front k delostrelcom. Tam padol do ruského zajatia, čo znášal veľmi ťažko a pokúsil sa dokonca o samovraždu. Začali sa u neho prejavovať ťažké psychické stavy. Dlho bol nezvestný. Po návrate domov, do Bratislavy, trpel schizofréniou a striedavé pôsobenie v Bratislave a v Budapešti poznačila nepriazeň osudu chudobou. Zomrel opustený v mizerných podmienkach, miesto a dátum úmrtia sú dodnes neznáme. Nič to však nemení na skutočnosti, že bratislavský rodák František Facinek Forgács patril vo svojom vrcholnom atletickom období medzi absolútnu svetovú špičku.Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v Bratislave)
