Takto sa v Prešporku 2. júna 1518 skončila kariéra švajčiarskeho kata Hansa.
Dnes sa na kata hľadí spravidla s dešpektom. Pôvodne sa však katovské remeslo nepovažovalo za nečestné ani nečisté. Podľa dávneho práva kat iba vykonával spravodlivosť, keď podľa zásluhy trestal tých, čo sa zločinným správaním prehrešili voči pravidlám slušného spolunažívania.
O úcte voči katovi svedčia aj dávne pomenovania v starých prameňoch. Za všetky uveďme aspoň latinský názov magister iustitiae, čiže majster spravodlivosti, nemecké označenie der Nachrichter (čiže doslova ten, čo nasleduje po sudcovi) alebo český výraz mistr popravčí.
Skrátka, kat sa kedysi považoval za majstra. Pôvodne len stínal hlavy odsúdencov, kým mučenie a ďalšie druhy popravy ako vešanie, upaľovanie, lámanie v kolese, topenie, rozštvrtenie vykonávali zväčša jeho paholkovia.
Najstaršia kniha trestne stíhaných (Aechtbuch) mesta Prešporka podáva zaujímavé svedectvo o tom, že kat nie vždy slúžil len spravodlivosti.
Kriminálnik európskeho formátu
Dnes sa už nedá zistiť, za akých okolností a prečo sa práve pred prešporským súdom v piatok pred sviatkom Trojice, čiže 30. mája 1518 zodpovedal majster Hans Schweintz, kat pochádzajúci zo Švajčiarska. Z katovej výpovede vyplynulo, že bol vlastne kriminálnikom európskeho formátu, keďže sa pohyboval po rôznych krajinách. Priznal sa k jedenástim krádežiam, ktoré vykonal zväčša v známych mestách vtedajšej Európy. V súdnom protokole sa spomína Viedeň, Wroclaw, Bazilej, Zürich či Olomouc.
Aj register ukradnutých vecí bol pestrý: niekoľko kabátov, honosný baret, kravská koža, ktorú potom predal za 23 grajciarov, kôň, za ktorého neskôr utŕžil 11 šilingov denárov (spolu 330 denárov, denár bola drobná strieborná minca, 30 denárov tvorilo jeden šiling).
Radšej kradol hotovosť
Kat Hans však najradšej kradol hotové peniaze. A išlo pritom o nemalé sumy. Vo Wroclawi ukradol akémusi Poppimu 11 zlatých, v Zürichu zasa komusi 5 zlatých, v Bazileji istej prostitútke v noci vybral z mešca 14 šilingov denárov, v Badene spolubývajúcemu v hostinci odcudzil 7 zlatých. Pritom náklady životného minima koncom stredoveku predstavovali 1 zlatý mesačne.
Za vrchol drzosti i katovej zlodejskej kariéry možno zaiste považovať posledný priznaný delikt a to krádež 5 rýnskych guldenov (zlatých). Ukradol ich kolegovi, ktorým bol viedenský kat majster Michal.
Prešporský súd vymeral švajčiarskemu katovi obvyklý trest za zlodejstvo – smrť povrazom. Rozsudok vykonali hneď na piaty deň, a to v stredu pred sviatkom Božieho tela. V tento deň, čiže 2. júna 1518 sa v meste okrem popravy švajčiarskeho kata Hansa konali ešte dve verejné popravy. V Dunaji pred Rybárskou bránou utopili zlodejku Barboru a v kolese lámali lúpežného vraha Juraja Tolpla. A keďže práve aj on bol donedávna prešporským katom, prešporskí radní páni povolali na vykonanie trojnásobnej popravy viedenského kata Michala, ktorého okradol nielen švajčiarsky kat, ale aj prešporský kat Juraj Tolpl. Jeho príbeh je však už ďalšou kapitolou v kriminálnej minulosti mesta na Dunaji.
Autor: VLADIMÍR SEGEŠ(autor je historik)
