BRATISLAVA. Z požadovaných deväť miliónov eur, ktoré od Bratislavy žiadala tento rok ušetriť vláda SR, sa hlavné mesto nakoniec zaviazalo konsolidovať na úrovni 2,6 milióna eur. Pre TASR to povedal šéf kancelárie primátora Ľubomír Andrassy.
Pri pozitívnom vývoji, ak by mesto dokázalo zhodnotiť svoj majetok, by táto suma podľa neho mohla byť ešte o niečo vyššia.
Šetriť budú, ale menej
"Tých 2,6 milióna eur je záväzok, ktorý vie primátor Bratislavy garantovať vo vzťahu ku konsolidácií verejných financií, ktoré do konca minulého týždňa od samospráv na Slovensku požadovala vláda," pripomenul Andrassy s tým, že toto šetrenie je realistické a nedotkne sa ani zníženia výkonov v mestskej hromadnej doprave či čistenia verejných priestranstiev.
Podľa mesta je pre vládu lepšie zagarantovať istú sumu, ako očakávať niečo ťažko splniteľné. Deficit verejných financií SR by mal tento rok podľa plánu vlády klesnúť pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), k čomu však musia prispieť aj samosprávy.
Hoci prvotná požiadavka kabinetu bola, aby Bratislava ušetrila deväť miliónov eur, mesto aj ministerstvo sa podľa Andrassyho neskôr zhodlo, že táto suma je nereálna.
"Bratislavský magistrát musel kvôli zlému hospodáreniu v minulosti šetriť už v roku 2011 a 2012. Neboli sme teda schopní medziročne ušetriť až deväť miliónov, lebo sme už znižovali naše bežné výdaje za predošlé roky," podotkol šéf Ftáčnikovej kancelárie.
Dlh znížili pod kritickú hranicu
V roku 2010 po voľbách bolo podľa primátora Milana Ftáčnika (nezávislý s podporou Smeru-SD) dlhové zaťaženie Bratislavy na úrovni 66 % bežných príjmov. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti pritom hovorí, že kritická hranica je už 60 %.
"Ak do toho zarátame aj mestské podniky, boli sme na úrovni 115 %, to už sme skoro v Grécku," pripomenul primátor s tým, že za tri roky mesto znížilo dlhové zaťaženie na 58 % a dostalo sa tak pod kritickú hranicu.
"Ale ústavný zákon má ešte 55-% hranicu, nad ktorou musí konkrétny subjekt verejnej správy začať prijímať opatrenia. Očakávame, že do konca volebného obdobia sa pod ňu dostaneme," dodal.
V prvom roku mesto z dlhov, ktoré boli podľa Ftáčnika vo výške 228 miliónov eur, dokázalo splatiť 13 miliónov, v druhom roku 12,5 milióna a v tomto plánuje splatiť takmer 15 miliónov eur.
"Pre ekonomický vývoj sme ani plánované príjmy, ktoré nám štát prisľúbil z dane z príjmov fyzických osôb, nedostali v plnej výške, lebo sa toľko nevybralo," podotkol primátor s tým, že za dva roky to predstavovalo o 12 miliónov eur menej v mestskej kase. Mestu sa preto zvýšil aj objem nezaplatených faktúr.
Na ozdravovaní hospodárenia sa podieľali aj Bratislavčania tým, že mesto zvýšilo dane z nehnuteľností a rovnako zvyšuje cestovné v mestskej hromadnej doprave. Bratislava podľa primátora znížila aj platy funkcionárov o 10 %, urobila sa reorganizácia magistrátu a znížil počet zamestnancov.
