Ničí ich čas aj ľudia.
BRATISLAVA. Na túto chrípku budete spomínať celý život. Takýto nápis sa dá čítať na popraskanej stene. Vedľa svietia biele písmená s názvami ordinácií, staré röntgenove snímky, zvyšné kľúče od oddelení či plán diét. Lekárov a pacientov tu niet, museli sa vysťahovať už viac než pred piatimi rokmi.
Nahradili ich smeti, neporiadok a náhodní i pravidelnejší návštevníci. Hoci sú budovy bývalej nemocnice a polikliniky v centre Bratislavy pamiatkami, postupne chátrajú. Rozbité kachličky, lekárske kreslá, vytrhané umývadla, popraskané a zničené steny.
Funkcionalistické objekty medzi ulicami Bezručova, Dobrovičova, Lomonosova a Gajova chce premeniť a nadstavať firma Bezručova Invest, ktorú vlastní obchodná spoločnosť Tedak.
Z nemocnice a polikliniky plánuje urobiť polyfunkčný objekt s hotelmi, bytmi, garážami a zdravotníckym zariadením. Termín, kedy by mohli začať stavať nemajú, povolenie úrad zatiaľ nevydal.
Škody – čas aj ľudia
Bezručova 3 a 5
pôvodne poisťovne - Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov –stavba 1931-32, Okresná sociálna poisťovňa 1937-39;
neskôr nemocnica a poliklinika na rohu medzi Lomonosovovou, Dobrovičovou a Bezručovou ulicou;
funkcionalistické budovy od architektov - Aloisa Balána a Jiřího Grossmana;
národné kultúrne pamiatky, niekoľko rokov chátrajú;
plánovaná prestavba na polyfunkčný objekt – hotel, byty, garáže, zdravotnícke zariadenie.
Alexandra Obuchová, hovorkyňa bratislavského Starého Mesta, ktoré na projekt dáva povolenie, vraví, že konanie na Bezručovej 5, čiže budovu polikliniky, ktorá sa má zmeniť na hotel a zdravotnícke zariadenie, prerušili.
Pri prestavbe nemocnice na Bezručovej 3, kde majú vzniknúť byty a občianska vybavenosť, konanie pokračuje.
Investor plánuje aj búranie. Dole má ísť jedno podlažie a podkrovie, ktoré nadstavali dodatočne v 50. rokoch, pamiatkari s tým súhlasili.
„Krajský pamiatkový úrad vydal rozhodnutie k zámeru obnovy – architektonickej štúdii a záväzné stanoviská k projektom pre územné konanie,“ hovorí Ján Mackovič zástupca riaditeľa pamiatkového úradu.
Dodáva, že o projektoch rokovali v pamiatkovej komisii a aj ich konzultovali s Ústavom stavebníctva a architektúry SAV. Pamiatkari však budú vydávať ešte jedno stanovisko, keď bude stavebník spracovávať projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie.
SBS aj „živle“
Medzitým boli pamiatkari v bývalej nemocnici viackrát na obhliadke. Na zlý stav pamiatok ich upozorňovali aj architekti zo skupiny Docomomo, medzinárodnej organizácie na ochranu pamiatok modernej architektúry.
„Len z vonkajšej obhliadky možno vidieť, že má budova stále poškodenú strechu, cez ktorú prerastá náletová zeleň, poškodené fasády – predovšetkým keramický obklad, múriky a kamenné prvky dlažieb v okolí vstupných častí pamiatky,“ píšu vo svojej výzve úradu.
„Väčšina okien budovy na Bezručovej 5 je rozbitá alebo otvorená, čím sa zvyšuje možnosť ďalšieho poškodzovania objektu, najmä teraz na jeseň a počas nadchádzajúcej zimy.“
Mackovič hovorí, že stavby poškodili aj ľudia, ktorý do budov nepovolene vstupujú. „Vlastník objektov podal po zistení tohto konania trestné oznámenie na páchateľov.“
Stav budov je podľa neho ovplyvnený aj ich dlhodobým neužívaním, komplikovaným prevodom vlastníctva objektu a dlho schvaľovanou zmenou územného plánu.
Po zmene územného plánu brzdia vraj prestavbu aktivisti a odvolania voči projektu, hovorí konateľ firmy Bezručova Invest Pavel Boroš. Budovy, ako vraví, sa snažia zabezpečiť tak, aby sa do vnútra nikto nedostal. „Živle“ si však podľa neho cestu nájdu, hoci tu vraj hliadkuje ich strážna služba.
Mestská časť v minulosti investora zaviazala, aby časť plochy slúžila zdravotníctvu. Kedysi tu fungovala aj pôrodnica a narodilo sa tu väčšina detí Starého Mesta. Na pôrod tu a aj výhľad na Modrý kostolík spomína aj pani Eva. „Bábätká sme vtedy ukazovali oteckom cez okno, návštevy ako teraz neboli.“
Ako to vyzerá v bývalej nemocnici?
Pozrite si fotogalériu >>
Ďalšie garáže
Okrem prestavby nemocnice a polikliniky plánuje investor postaviť nový šesťpodlažný objekt so štyrmi podzemnými podlažiami, kde majú byť garáže pre viac než 240 áut.
To sa nepáči aktivistom, ktorí upozorňujú, že ďalšie podzemné parkovisko má vzniknúť na susednom Šafárikovom námestí a autá môžu zničiť tiché uličky v Starom Meste.
„Dopravné štúdie uvádzajú, že v špičke bude v niektorých častiach ulíc prechádzať v priemere jedno auto za desať sekúnd,“ hovorí Matej Vagač z iniciatívy Bratislava otvorene.
Moravčíková: Ducha budovy tvorí priestor
Nemocnica bola pôvodne poisťovňou. Odborníci hovoria o jedinečnosti architektúry.
BRATISLAVA. Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov a Okresná sociálna poisťovňa. Také boli pôvodne funkcie bývalej nemocnice a polikliniky na nároží Gajovej, Lomonosovej a Bezručovej ulice.
Henrieta Moravčíková, vedúca oddelenia architektúry v Ústave stavebníctva a architektúry SAV, hovorí o unikátnom komplexe architektonických diel. „Všetky tri navrhla a realizovala dvojica architektov Alois Balán a Jiří Grossmann v rozpätí takmer pätnásť rokov. Dnes sú tieto budovy jedinečným dokladom vývoja architektonického myslenia medzivojnového obdobia na Slovensku .“
Protiletecký kryt
Architekti sa podľa Moravčíkovej začali novou zástavbou mesta zaoberať už v roku 1920. Venovali sa aj územiu medzi ulicami Dunajskou, Štúrovou a Dostojevského radom.
„Budovy v tejto časti mesta sú praktickou ukážkou vtedajšej tvorby mestského prostredia a snahy dať mu veľkomestský ráz.“
Moravčíková upozorňuje na mestské bloky, dodržiavanie výšky zástavby, jej gradovanie, priestory pre zeleň a peších. „Práca s mestským priestorom má svoje priame pokračovanie v organizácii vnútorných priestorov budov.“
Také je napríklad aj atypické ústredné schodisko v bývalej nemocnici, ktoré je podľa Moravčíkovej výbornou ukážkou dobového ponímania tvorby reprezentačného priestoru. Jedinečné je podľa teoretikov SAV aj technické riešenie budovy, okná typické pre funkcionalistickú architektúru či suterén, ktorý pôvodne navrhli ako protiletecký kryt.
Veľa rôznych okien
Pri inventarizácii tu našli desiatky odlišných typov okien či dverí. „Ich násilné zjednocovanie by bolo prejavom prekonaného puristického prístupu k obnove a necitlivosti k povahe historického materiálu.“
Poisťovne prestavovali podľa Moravčíkovej otvorený model verejnej inštitúcie, ktorej rozsiahle vo všetkých smeroch priechodné vstupné priestory využívala aj široká verejnosť.
„Aj na túto skutočnosť by bolo vhodné prihliadať v procese pamiatkovej obnovy oboch budov. Naším cieľom pri obnove architektonickej pamiatky by totiž nemalo byť len udržiavanie hmotnej podstaty objektu, respektíve jej vonkajšieho obalu, ale aj ducha pôvodnej budovy. Duch architektúry však nesídli len vo fasádach, tvorí ho priestor, objem, materiál aj spôsob fungovania.“
FOTO - VNATELY
