SME
Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Filiálka je pre Bratislavu podľa Freša kľúčová

Nové trolejbusy, autobusy a električky znamenajú podľa župana Pavla Freša komfortnejšie cestovanie, no po rovnako nekvalitných cestách a v rovnakých zápchach.

BRATISLAVA. Stanica Filiálka je kľúčovým projektom pre Bratislavu a tým, že sa nezačala stavať, sa posúva o ďalších päť až sedem rokov, tvrdí predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

To, že peniaze namiesto Filiálky išli nakoniec na trolejbusy, autobusy a električky podľa Freša znamená komfortnejšie cestovanie, ale po rovnako nekvalitných cestách a v rovnakých zápchach. Filiálku preto vníma pre kraj a mesto ako strategickejšiu voľbu, uviedol to v rozhovore pre agentúru SITA.

"Prinieslo by to pracovné miesta v Bratislave, ale hlavne novú bratislavskú stanicu, do ktorej by sa zbiehali vlaky zo všetkých smerov," povedal Frešo a doplnil, že Bratislavský kraj sa zúčastňuje na príprave náhradnej redukovanej Filiálky.

Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ len štúdia

Tento projekt je však len vo fáze štúdie, takže sa výrazne oddialil. Podľa Freša sa dá stanica urobiť len z európskych peňazí. "Ani mesto, ani kraj, ani ministerstvo dopravy, ani železnice nemajú toľko peňazí z vlastných zdrojov," uviedol.

Frešo vyjadril spokojnosť s plnením niektorých cieľov v doprave. "Podarilo sa nám sprevádzkovať integrovanú dopravu. Z každého smeru Bratislavského kraja je do Bratislavy vlaková doprava a k tomu aj autobusová doprava.

Na jeden lístok sa viete v rámci kraja dostať do Bratislavy," uviedol Frešo a doplnil, že v integrovanej doprave je v prevádzke zatiaľ Bratislava a Záhorie, no do decembra chcú integrovať aj Senec a Pezinok. Frešo tiež pripomenul, že vybudovali záchytné parkoviská v Senci a v Pezinku a pravdepodobne vybudujú záchytné parkovisko aj v Malackách pri stanici.

Skryť Vypnúť reklamu

"Zachovali sme tiež vlakovú dopravu na Záhorí, zo Zohoru do Záhorskej Vsi a podieľali sa na rekonštrukcii ulice Svornosti, ktorá ide na Rovinku a bola často zapchatá," dodal Frešo.

V individuálnej doprave sú podľa Freša kľúčové pre dopravu v Bratislave rýchlostná cesta R7 a diaľnica D4. "Našou úlohou bolo prejsť cez všetky prekážky, najmä administratívne, v dosahu pôsobnosti kraja. A to sa nám podarilo. Čakáme už len, kým ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dokáže nájsť vhodný model financovania, ktorý umožní dokončiť R7 a D4. Čím skôr, tým lepšie," uviedol Frešo.

Cesty chcú ešte opravovať

Do krajských ciest druhej a tretej triedy investuje podľa Freša kraj päťkrát viac ako v predchádzajúcom období. "Do konca roka opravíme cestu, ktorá ide cez Pezinskú Babu, cestu vo Vinosadoch, riešili sme aj havarijné stavy mostov v Malackách, Tomášove, nadjazd ponad diaľnicu medzi Sencom a Pezinkom.

Skryť Vypnúť reklamu

Netreba zabudnúť na nové cesty a most po povodniach v Karpatoch," dodal Frešo pri hodnotení obdobia svojho pôsobenia v Bratislavskom kraji.

V prioritách Freša je tiež lodná doprava. "Pri lodnej doprave však primárne musia prevádzkovatelia lodnej dopravy nastaviť biznis model. Ak sa nájde prevádzkovateľ, pre nás nie je problém presmerovať autobusové linky, aby pozbierali ľudí z okolitých obcí od Hamuliakova, Miloslavova cez Dunajskú Lužnú a priniesli ich k lodnej doprave," povedal Frešo.

Celá daň na cesty nejde

V rozhovore pre agentúru SITA tiež vysvetlil, prečo kraj nedáva všetky príjmy z dane z motorových vozidiel do údržby ciest napriek tomu, že doprava je jednou z priorít kraja. "Do ciest sme investovali 56 percent z príjmu z dane z motorových vozidiel a asi sedem miliónov ročne sme investovali do verejnej dopravy.

Ten zvyšok dávame do rozpočtu kraja, aby sme dorovnali nedostatok z dane z príjmu fyzických osôb. Ide na všetky ostatné činnosti a oblasti v správe kraja, teda na sociálne veci, školstvo, zdravotníctvo či kultúru," informoval Frešo, podľa ktorého je hlavný problém v tom, že Bratislavský kraj dostáva pri rozdeľovaní daní z príjmov fyzických osôb iba 50 eur na obyvateľa.

Podľa Freša dostávajú v iných krajoch 75 až 90 eur na obyvateľa a Bratislavský kraj teda dostáva najnižší podiel z daní.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 714
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 918
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 976
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 187
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 740
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 651
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 510
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 415
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 407
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 268
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu