BRATISLAVA. Stanica Filiálka je kľúčovým projektom pre Bratislavu a tým, že sa nezačala stavať, sa posúva o ďalších päť až sedem rokov, tvrdí predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.
To, že peniaze namiesto Filiálky išli nakoniec na trolejbusy, autobusy a električky podľa Freša znamená komfortnejšie cestovanie, ale po rovnako nekvalitných cestách a v rovnakých zápchach. Filiálku preto vníma pre kraj a mesto ako strategickejšiu voľbu, uviedol to v rozhovore pre agentúru SITA.
"Prinieslo by to pracovné miesta v Bratislave, ale hlavne novú bratislavskú stanicu, do ktorej by sa zbiehali vlaky zo všetkých smerov," povedal Frešo a doplnil, že Bratislavský kraj sa zúčastňuje na príprave náhradnej redukovanej Filiálky.
Zatiaľ len štúdia
Tento projekt je však len vo fáze štúdie, takže sa výrazne oddialil. Podľa Freša sa dá stanica urobiť len z európskych peňazí. "Ani mesto, ani kraj, ani ministerstvo dopravy, ani železnice nemajú toľko peňazí z vlastných zdrojov," uviedol.
Frešo vyjadril spokojnosť s plnením niektorých cieľov v doprave. "Podarilo sa nám sprevádzkovať integrovanú dopravu. Z každého smeru Bratislavského kraja je do Bratislavy vlaková doprava a k tomu aj autobusová doprava.
Na jeden lístok sa viete v rámci kraja dostať do Bratislavy," uviedol Frešo a doplnil, že v integrovanej doprave je v prevádzke zatiaľ Bratislava a Záhorie, no do decembra chcú integrovať aj Senec a Pezinok. Frešo tiež pripomenul, že vybudovali záchytné parkoviská v Senci a v Pezinku a pravdepodobne vybudujú záchytné parkovisko aj v Malackách pri stanici.
"Zachovali sme tiež vlakovú dopravu na Záhorí, zo Zohoru do Záhorskej Vsi a podieľali sa na rekonštrukcii ulice Svornosti, ktorá ide na Rovinku a bola často zapchatá," dodal Frešo.
V individuálnej doprave sú podľa Freša kľúčové pre dopravu v Bratislave rýchlostná cesta R7 a diaľnica D4. "Našou úlohou bolo prejsť cez všetky prekážky, najmä administratívne, v dosahu pôsobnosti kraja. A to sa nám podarilo. Čakáme už len, kým ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dokáže nájsť vhodný model financovania, ktorý umožní dokončiť R7 a D4. Čím skôr, tým lepšie," uviedol Frešo.
Cesty chcú ešte opravovať
Do krajských ciest druhej a tretej triedy investuje podľa Freša kraj päťkrát viac ako v predchádzajúcom období. "Do konca roka opravíme cestu, ktorá ide cez Pezinskú Babu, cestu vo Vinosadoch, riešili sme aj havarijné stavy mostov v Malackách, Tomášove, nadjazd ponad diaľnicu medzi Sencom a Pezinkom.
Netreba zabudnúť na nové cesty a most po povodniach v Karpatoch," dodal Frešo pri hodnotení obdobia svojho pôsobenia v Bratislavskom kraji.
V prioritách Freša je tiež lodná doprava. "Pri lodnej doprave však primárne musia prevádzkovatelia lodnej dopravy nastaviť biznis model. Ak sa nájde prevádzkovateľ, pre nás nie je problém presmerovať autobusové linky, aby pozbierali ľudí z okolitých obcí od Hamuliakova, Miloslavova cez Dunajskú Lužnú a priniesli ich k lodnej doprave," povedal Frešo.
Celá daň na cesty nejde
V rozhovore pre agentúru SITA tiež vysvetlil, prečo kraj nedáva všetky príjmy z dane z motorových vozidiel do údržby ciest napriek tomu, že doprava je jednou z priorít kraja. "Do ciest sme investovali 56 percent z príjmu z dane z motorových vozidiel a asi sedem miliónov ročne sme investovali do verejnej dopravy.
Ten zvyšok dávame do rozpočtu kraja, aby sme dorovnali nedostatok z dane z príjmu fyzických osôb. Ide na všetky ostatné činnosti a oblasti v správe kraja, teda na sociálne veci, školstvo, zdravotníctvo či kultúru," informoval Frešo, podľa ktorého je hlavný problém v tom, že Bratislavský kraj dostáva pri rozdeľovaní daní z príjmov fyzických osôb iba 50 eur na obyvateľa.
Podľa Freša dostávajú v iných krajoch 75 až 90 eur na obyvateľa a Bratislavský kraj teda dostáva najnižší podiel z daní.
