V poľskom meste Wisla sa v sobotu skončili majstrovstvá sveta telesne postihnutých volejbalistov. V týždeň trvajúcich súbojoch o svetové prvenstvo sa predstavil aj slovenský tím. „Opäť sme potvrdili príslušnosť ku svetovej špičke a obhájili sme bronzovú medailu z posledného šampionátu spred štyroch rokov. Zároveň sme si vybojovali účasť na paralympiáde v Aténach. O tom, či na ňu bude zaradený aj volejbal, sa však bude rozhodovať až o dva týždne,“ povedala nám po príchode domov trénerka reprezentačného výberu Helena Hanková.
V Poľsku hralo osem družstiev, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín. V tej svojej Slovensko najprv porazilo Spojené štáty americké 3:1, potom Nemecko po viac ako dvojhodinovom boji 3:2 a napokon aj Grécko 3:0. Systém turnaja nám vo štvrťfinále ako prvému družstvu zo základnej skupiny pridelil štvrtého z druhej skupiny – Izrael, nad ktorým sme zvíťazili 3:0. Semifinálovým súperom bolo domáce Poľsko. Prehra 0:3 odsunula náš tím do boja o tretie miesto. Tam Slováci po druhý raz vyhrali nad Nemeckom 3:0. Vo finále Kanada porazila Poľsko 3:0.
Jadro slovenského družstva tvoria hráči Mladosti Bratislava (doplnili ich hráči z Handlovej), združení okolo skúseného Jozefa Mihalca, ktorý sa dostal aj na tomto šampionáte do all-stars tímu. „Mimoriadne si cením dve víťazstvá nad paralympijským víťazom zo Sydney – Nemeckom. Tretie miesto je výsledkom veľkej vôle mojich zverencov, ale aj ich volejbalového umenia. Zaujímavé je aj to, že až za nami skončili niektoré krajiny, ktoré majú s nami neporovnateľné podmienky na prípravu. Napríklad USA, ktoré sme už po druhý raz nepustili na stupeň víťazov. Dobre hralo Poľsko, ale to je len objektívny odraz skutočnosti, že tam handicapovaní volejbalisti majú svoju samostatnú súťaž,“ dodala Hanková.
Keďže na Slovensku sa nehráva pravidelná súťaž pre telesne postihnutých, Mladosť Bratislava hrá v druhej volejbalovej lige spoločne so zdravými hráčmi. „Je to výhoda aj nevýhoda. Začiatky boli zaujímavé. Družstvá nás šetrili, neblokovali nás a slabo smečovali, ale teraz nás už berú ako rovnocenného partnera. A mnohokrát sa majú čo obracať.
PROKOP SLOVÁČEK