vého klubu Vitesse Arnheim. Reč je o 28-ročnom Bratislavčanovi MARIÁNOVI ZEMANOVI.
„V začiatkoch som sa venoval mnohým športom, napríklad basketbalu či volejbalu, no futbal som hrával najčastejšie. Mal som väčšiu radosť zo strieľania gólov, než zo smečovania či hádzania do košov. Futbal sa stal pre mňa číslom jeden.“
V našich končinách ste prakticky poznali len jediný klub a to Slovan. Ako spomínate na staré majstrovské časy?
„Slovan pre mňa znamená všetko. Tento klub mi dal príležitosť uplatniť sa. Prešiel som všetkými vekovými kategóriami a už v osemnástich rokoch mi dal tréner Dušan Galis príležitosť hrať za mužov. Tento klub mi veľa dal. Neviem, či som mu všetko splatil, no možno príde čas, keď sa na Tehelnom poli znovu objavím.“
Keďže ste nemali skúsenosti z prestupov, ako ste sa vyrovnali s novým prostredím v Holandsku?
„Športový život je v zahraničí ťažší než doma. Chýba vám rodinné zázemie, priatelia a mentalita ľudí je odlišná. Na prvý pohľad sú Holanďania otvorení, sympatickí, ochotní pomôcť. Bližšie k telu si však cudzích ľudí nepúšťajú. Po športovej stránke, napríklad v tréningoch si myslím, že sa na hráčov vyvíja menšia záťaž. Viac sa pracuje s loptou a taktikou. Všetci si myslia, že po odchode do zahraničia je každý hneď spokojný, no skutočná drina to sú aj iné, nešportové povinnosti. Jediné, v čom je podstatný rozdiel, je výška finančných zárobkov.“
Čo pre vás znamená reprezentácia?
„Je to určitá česť a hrdosť ukázať, odkiaľ pochádzam. Na druhej strane, kvalitným výkonom sa predstavíte celému svetu a môže vám to pomôcť pri napredovaní v športovej kariére.“
Často si v prípade neúspechu odnesú veľkú dávku kritiky legionári v reprezentačnom drese. Akú úlohu by mal plniť legionár?
„Vôbec sa mi nepáči kritika typu – prichádzajú domov za rodinami na oddych či dovolenku. Každý má právo na zlý zápas a treba z toho vyvodiť dôsledky. Veľmi zle znášam, keď počujem, že nie sme ochotní vydať zo seba všetko. Vždy sa snažím zo všetkých síl, no keď to raz na súpera nestačí, nedá sa nič robiť. Príkladom je sobotňajší zápas s Anglickom.“
Platnosť zmluvy s Arnheimom vám vyprší na konci sezóny. Uvažujete o jej obnovení?
„Celkom určite nie. Klub sa topí vo finančných problémoch. Pred rokom to vyzeralo na bankrot a ja cítim, že potrebujem zmenu. Chýba mi totiž motivácia. Veľmi rád by som zmenil klub a dokonca aj krajinu. Chcem, aby nový kontrakt už nebol o peniazoch, ale skôr o pohode a spokojnosti.“
Spomínali ste splatenie dlhu voči Slovanu. Prichádza do úvahy váš návrat už v budúcej sezóne?
„Zatiaľ nie. Ak budem môcť podávať maximálne výkony, ešte dva-tri roky by som rád odohral v novom zahraničnom klube. Po troch rokoch sa plánujem vrátiť domov, no musím byť ešte schopný naplno zabrať. Ak sa vrátim do našej ligovej súťaže, na prvom mieste bude Slovan.“
Čo si myslíte o svetových hviezdach typu Beckhama?
„Obdivujem, čo títo hráči na ihrisku predvádzajú. Každý týždeň to musia potvrdzovať, čo vôbec nie je jednoduché. Sú to osobnosti, na ktoré je radosť pozerať sa a vďaka nim žijeme aj my, ostatní futbalisti. Mimo ihriska majú rovnako mnoho povinností a nechcel by som to prežívať.“
Prekáža vám popularita?
„Mám k nej pozitívny vzťah. Uľahčuje pretĺkanie sa životom, no len po určitú hranicu. Na Slovensku nemáme hráča, ktorý by ju prekročil. Za ňu sa dostávajú hráči svetových parametrov a tým niet čo závidieť.“
