V nedeľu pani Jarmila Kolárová nakupovala v stánku pred Tescom. Kým váhala nad značkou cigariet, obkolesil ju kŕdlik malých detí. „Mohli mať od osem do trinásť rokov. Dvaja chlapci, dve dievčatá. Zacítila som, ako mi niekto otvára tašku. Otočila som sa a vtom mi druhý vytrhol z ruky peňaženku.“ Chlapca udrela igelitovou taškou s nákupom a začala kričať. Peňaženku s tisícpäťsto korunami sa jej podarilo získať späť.
„Okolostojaci mi povedali, že deti asi polhodinu predtým, ako sa pokúsili okradnúť mňa, podobne obkolesili z Tesca vychádzajúcu dôchodkyňu. Našťastie krádež im prekazili za ňou idúci ľudia. Sama by sa iste kŕdliku neubránila.“
Detskej skupinke zlodejov sa musí pri Tescu dariť. „Bezpečnostná služba vo dverách sa tvárila, že jej sa to netýka a policajt v okolí nebol žiaden.“ Pani Jarka ešte videla deti, ako sa po neúspešnom pokuse síce z miesta vzdialili, ale po chvíli sa sebavedome vrátili späť.
„Najviac ma asi rozčúlil fakt, že sa ma pokúsili okradnúť štyri malé deti,“ hovorí pani Jarmila.
Oslovili sme člena bezpečnostnej služby Tesca. Obťažuje detská skupinka ľudí v okolí Tesca?
„Myslíte tých olašákov?“ pýta sa člen bezpečnostnej služby, stojaci vo dverách. „Tí sú tu stále, ale my nemáme žiadne právomoci proti nim zasiahnuť.“
„Privoláte teda políciu?“ „My voláme políciu, ak máme nejakého zadržaného, alebo keď je nejaký väčší problém.“ Keď som člena bezpečnostnej služby poprosila o meno, ktoré je povinný nosiť na kartičke pripnutej na kabáte, rukou si ju zakryl.
V novinovom stánku, pri ktorom sa incident odohral, momentálne predávala staršia pani.
„V nedeľu tu bola mladšia kolegyňa. No ja tých malých poznám tiež. Veď sú tu stále. V jednom momente sa nahrnú okolo nejakého zákazníka a okradnú ho. Ale ja už dopredu kričím pozor!“
Detskí zlodeji však nie sú žiadnou novotou. Spomeňme len príklad z klasickej literatúry Dickensovho Olivera Twista. Tu nájdete podrobný opis toho, ako profesionálne funguje takáto banda milo vyzerajúcich detí, riadená dospelým skúseným zlodejom.
„Hlavnou výhodou detskej kriminality je, že deti do 15 rokov sú trestne nepostihnuteľné,“ hovorí Marta Bujňáková. „Postihovať môžeme len rodičov, vymáhaním náhrady škody. Tiež sa môže ustanoviť dohľad nad dieťaťom, čiže – ľudovo povedané, môžeme ho poslať do polepšovne. Na rozdiel od Holandska, kde sú deti trestne zodpovedné za svoje skutky od dvanástich rokov. Existujú tam takzvané alternatívne tresty. U dieťaťa do 15 rokov rodič rozhoduje o tom, či dieťa prijme alternatívny trest, alebo bude mať záznam v trestnom registri. Myslím, že aj u nás je v legislatíve snaha o zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti.“
„Vieme o tomto probléme a snažíme sa o to, aby tam policajná hliadka bola čo najčastejšie,“ povedal pre SME zástupca generálneho riaditeľa policajného zboru Bratislava I Miroslav Chlebovec. „Cez víkend sme väčšinu síl a pozornosti museli sústrediť na dianie okolo futbalového zápasu s Anglickom, takže tých hliadok v meste bolo menej.“
JANA PARKROVÁ
