Dnes už fenomenálne práce architektonického zoskupenia SIAL predstavuje oddnes výstava v Galérii Spolku architektov Slovenska v Bratislave.
BRATISLAVA. Výstava v Balassovom paláci na Panskej 15 pripomenie nielen odbornej verejnosti špecifickú pozíciu združenia v československej povojnovej architektúre, a to tak v systéme štátnych projektových ústavov, ako i prístupom k projektovaniu. Informovala o tom Ľudmila Jáchimová zo SAS.
Zoskupenie architektov
Bratislavská výstava SIAL - Sdružení inženýrů a architektů Liberec je prvou zahraničnou reprízou úspešného výstavného projektu Múzea umenia Olomouc. Výstava prezentuje to najlepšie z tvorby SIAL-u formou veľkorozmerných plagátov a niekoľkých vybraných modelov.
Koná sa pod záštitou ministrov kultúry Slovenskej a Českej republiky a je jednou z hlavných akcií Mesiaca českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti.
História SIAL sa začala v severočeskom Liberci sa v liberálnom pred augustom 1968, kedy sa tu sformovala skupina architektov a konštruktérov a začala pracovať pod skratkou SIAL. Vedúcimi osobnosťami združenia stavajúceho na technických inováciách architektonickej tvorby, boli architekti Karel Hubáček, Miroslav Masák a statici Zdeněk Patrman a Václav Voda.
Stavbou, ktorá na seba okamžite strhla pozornosť, bol televízny vysielač na Ještěde ocenený v roku 1969 Perretovou cenou Medzinárodnej únie architektov. Ještěd k sebe ako magnet pritiahol mladšiu generáciu architektov, ktorá potom v invenčnom, slobodomyseľnom prostredí takzvanej Škôlky SIAL pracovala na netradičných úlohách a s originálnymi výsledkami.
Viacerí z nich ako architekti a pedagógovia dodnes formujú podobu českej a aj európskej architektonickej scény. Za všetkých spomeňme Mirka Bauma, Johna Eislera, Emila Přikryla, Martina Rajniša, Helenu Jiskrovú, Jiřího Suchomela, Jiřího Špiklu, Dalibora Vokáča alebo Václava Králíčka.
Ťažké 70. a 80. roky
Politická klíma 70. a 80. rokov minulého storočia SIAL-u nepriala. Architektov opäť pohltil Stavoprojekt a nemohli publikovať. Vďaka ich zápalu sa im však podarilo prebojovať k významným zákazkám doma i za tzv. železnou oponou a zúčastnili sa úspešne niekoľkých medzinárodných súťaží.
V širokom spektre architektonickej tvorby od mašinizmu, hi-tech architektúry až k postmoderne sa tvorba libereckého zoskupenia dostala bez preháňania na špičku povojnovej československej architektúry, dodala Ľudmila Jáchimová.
Výstavu sprevádza odborný program. Záujemcovia v ňom nájdu prednášky profesora Miroslava Masáka, jedného z priamych účastníkov zrodu SIAL-u a profesora Rostislava Šváchu, popredného českého historika architektúry.
Švácha sa podpísal pod vznik knihy o SIAL, ktorá ako prvá komplexne zmapovala tvorbu pätnástich členov ateliéru a získala cenu Najkrajšia česká kniha roku 2010 v kategórii vedecká a odborná literatúra.
Výstava je prístupná v Galérii Spolku architektov Slovenska na Panskej 15 v bratislavskom Starom Meste do 18. októbra každý pracovný deň od 11:00 do 17:00.
