Robotník v zašpinených montérkach stojí pri mužovi v obleku, obaja bez slova jedia kurací perkelt. Obďaleč stojí starší pán v šuštiakovej bunde so zle padnúcou šiltovkou a do frankfurtskej polievky si trhá rožok. Takýto pohľad sa takmer denne naskytne návštevníkovi Karminy na Štúrovej.
Miesto na sedenie sa spomínanej trojici neušlo, spolu s inými musia jesť „na stojáka“ pri vysokých a dlhých stoloch.
Návštevníkov je totiž cez obed veľa, každý sa po prejdení popri pulte s dennou ponukou s táckou v rukách najprv bezradne obzerá. Stravníci stojaci pri stoloch sa však väčšinou ochotne pomknú a dotyčný sa k nim s úľavou pripojí.
Pre vysokoškolákov
Karmina vznikla v roku 1975, údajne na príkaz komunistov, aby sa najmä študenti v meste mali kde najesť.
„Ako vysokoškoláci sme chodili skoro ráno na vojnu do Ovsišťa a naspäť sa chodilo pešo cez Starý most sem na polievku,“ spomína majiteľ podniku Miroslav Mravec. Okrem toho sa vtedy obedovalo napríklad v Tempe, Luxorke, Kamzíku alebo v Mliečnom bare.
„Do Karminy chodili aj robotníci alebo úradníci. Boli tu špeciality ako jaternice alebo bravčové jazyky a kolená,“ vraví majiteľ. V obedárni je možno aj práve preto prevaha mužov.
Už aj na pivo
Časom pribudlo bežné obedové menu a v roku 2003 prerobili časť priestoru na klasický výčap.
Kým niektoré reštaurácie zaujmú najmä príjemným interiérom, no jedlá bývajú priemerné, Karmina je zadymená obedáreň zo starej školy, akú už v Bratislave azda ani nenájdete.
Obedové menu s malou kofolou je tu síce tiež priemerné a za rovnakú cenu (ľahko pod štyri eurá) sa v centre najete aj v luxusnejšom prostredí, hlavnou výhodou Karminy sú mäsové lahôdky a atmosféra akéhosi kulinárskeho skanzenu predchádzajúceho režimu.
Práve atmosféru a slovenské špeciality odporúčajú aj bedekre a zahraničné webové stránky.
