BRATISLAVA. Pavol Frešo má, o čo si koledoval. Ako predseda opozičnej parlamentnej strany čelí podozreniam z machinácií s verejnými zákazkami v kraji.
Závratné množstvo havárií („havárií“) v bratislavskom VÚC, neporovnateľné s počtami v iných krajoch, jednoducho vylučuje, že šlo o niečo iné než bežné rekonštrukcie a modernizácie, ktoré sa ako „havárie“ priamym zadaním distribuovali medzi pomerne úzky okruh firiem, čím sa obchádzal zákon o verejnom obstarávaní.
Isteže, môžeme aj veriť, že Frešo o celej záležitosti, ktorá sa úradovala niekoľko funkčných poschodí pod ním, nemal poňatia. Z politickej zodpovednosti za úradníkov sa však nevyzuje. A je iba na Smere a jeho propagandistickej mašine, či zlyhanie – pretože to je viac ako chyba alebo prešľap – premení v kampani na percentá na konto Flašíkovej-Beňovej.
Aj keby však Frešo tie voľby vyhral a post obhájil, jeden problém zostáva. Principiálne je totiž chybné, ak predseda strany, ktorý má (musí mať) ambíciu byť premiérom či aspoň členom budúcej vlády, oponuje súčasnému premiérovi z pozície župana.
Ak je SDKÚ „štandardná“! strana, za akú ju považuje Pavol Paška, to správne miesto pre Freša je líder parlamentnej frakcie.
Skutočnosť, že ako protihráč Fica na republikovej úrovni sa uchádza o ďalší mandát v kraji, takto nepriamo, ale jasne napovedá, že so svojou účasťou v budúcej vláde veľmi nepočíta. Pretože keby áno, patrilo by sa voličom oznámiť, že keďže od roku 2016 chce byť premiérom, kandiduje iba na dve tretiny mandátu.
