RUŽINOV. Z radu zelene lemujúcej budovu školy vedľa katastrálneho úradu vyčnieva jeden strom. Jeho kmeň je aspoň trikrát taký hrubý ako kmene okolitých stromov. Tento dub letný má približne tristo rokov je tak jedným z najstarších stromov v meste.
Časť jeho kmeňa odhníva. Preto ho teraz ošetrili a odľahčili mu korunu. Aktivisti zo združenia Námestie pre ľudí zasa tento týždeň ošetrili vzácnu paulovniu na Kamennom námestí, ktorej stále hrozí výrub.
V starých knihách
Vek žijúcich stromov sa zisťuje v knižniciach, nedajú sa im počítať letokruhy. Hľadajú ich na starých fotografiách a v iných dokumentoch.
Tento dub našli na mape z konca osemnásteho storočia. Zakreslený tam bol ako orientačný bod pre delostrelcov. „Už vtedy musel byť dosť výrazný,“ hovorí fytopatológ Andrej Bielčík.
Stromy v mestách sa podľa arboristu z ISA Slovensko Tomáša Fraňa dožívajú 30 až 80 rokov. Tristoročný strom je v meste výnimkou. V Ružinove evidujú podľa oddelenia zelene miestneho úradu už len jeden podobne starý strom. Ten je však v súkromnej záhrade.
Starý dub sa nachádza pred telocvičňou základnej školy v Ružovej doline.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Aj tisíc rokov
Starý dub zaujal Elenu Kopalovú bývajúcu neďaleko. Tá ho pozoruje už zhruba 40 rokov a dnes sa snaží o jeho záchranu, zboku je totiž prehnitý.
„Strom je môj brat,“ hovorí. Hnevalo ju, že taký výnimočný strom ostával bez povšimnutia. „Predstavte si, čo ten strom všetko videl za tristo rokov,“ hovorí.
Nominovala ho teda na Strom roka 2013, vďaka čomu si ho všimli arboristi zo združenia ISA Slovensko a zadarmo ho ošetrili. Odľahčili mu korunu, aby nezaťažovala prehnitý kmeň, odstránili imelovec a suché konáre.
„Dub letný sa dožíva aj tisíc rokov. Aj keď je tento vážne poškodený, tak nás pravdepodobne všetkých prežije. Dub má stratégiu prežitia – dlhovekosť – naštudovanú zo všetkých našich stromov najlepšie,“ hovorí arborista Fraňo.
Staré stromy v mestách potrebujú podľa neho väčšiu starostlivosť, lebo je väčšie riziko, že sa z nich niečo odlomí. „Inak strom nepotrebuje človeka vôbec. Človek je preň skôr nebezpečenstvom,“ tvrdí Fraňo.
Za najstarší bratislavský strom sa považuje lipa na Palisádach zo 17. storočia. Z pôvodného stromu tam už síce veľa neostalo, vyrastá však z neho nový, čo je pre lipy charakteristické.
Arboristi používali pri ošetrovaní dubu aj horolezeckú výstroj.
Kmeň stromu hnije. Kedysi bol zrejme dvojitý.
2 x FOTO - ISA SLOVENSKO
