BRATISLAVA. Hlavné mesto má dnes iba jeden zberný dvor, ktorý sa dá považovať za plnohodnotný. Prevádzkuje ho mestská firma OLO na Starej Ivanskej ceste.
Magistrát mal v minulosti ešte jeden zberný dvor kúsok od centra, na Bazovej ulici. Mestskí poslanci v roku 2007 rozhodli, že pozemky pod ním vymenia za rozostavanú budovu na Blagoevovej ulici v Petržalke. Dvor na Bazovej tak pred dvomi rokmi bez náhrady zrušili.
Okrem zberného dvoru OLO na Starej Ivanskej ceste majú menšie zberné miesta aj mestské časti. Hovorca mesta Stanislav Ščepán hovorí, že veľkosťou a objemom spracovaného odpadu sa tomu mestskému približuje dvor v Petržalke. Aj odtiaľ však odpad vyváža OLO.
Všetko nezoberú
Kde sú
Zberné dvory
OLO – Stará Ivanská cesta:
pon. – sob. 8:00 – 18:00;
stavebný odpad, kovy, plasty, sklo, elektroodpad;Petržalka – Čapajevova 6:
pon. – sob. 8:00 18:00;
nábytok, kovy, stavebný odpad, sklo;Podunajské Biskupice
– Dvojkrížna ulica:
pon. – pia. 7:30 – 15:30;
sob 8:00 – 14:00
objemný, stavebný odpad, plasty, sklo, papier;Ružinov – Mlynské luhy:
pon. – pia. 8:00 – 14:00
sobota 8:00 – 12:00
biologický odpad zo zeleneVrakuňa – Ihličnatá ulica:
pon. – pia. 7:30 – 15:30
sob. 8:00 – 16:00
pneumatiky, sklo, stavebný odpad, elektroodpad;Rača – Pri Šajbách:
od apríla do novembra
sobota 8:00 – 15:00
šaty, koberce, nábytok;Rusovce – Vývojová 8:
pneumatiky, objemný
odpad, kovy, sklo;Čunovo – Na hrádzi:
piatok 14:00 – 17:00;
sobota 8:00 – 14:00;
domový odpad, zeleň;Jarovce – Trnková ulica:
utorok 15:00 – 17:00
sobota 8:00 – 12:00 13:00 –16:00
textil, papier, sklo, drevo.
Nie v každom zbernom dvore mestských častí možno odovzdať všetko. Do Rače možno priniesť nábytok aj koberce, na Mlynských luhoch v Ružinove vám zoberú len biologický odpad zo zelene, v Čunove zase domový a stavebný odpad.
Mesto plánovalo ešte tento rok vybudovať ďalšie štyri zberné dvory, kde a kedy zatiaľ nepovedalo.
Záujem o zberný dvor nám potvrdilo Nové Mesto, ktoré má vyhliadnuté dve lokality, Karlova Ves, Dúbravka a Lamač chcú mať spolu jeden dvor. V Rači už nový nepostavia, ten existujúci budú ale v spolupráci s mestom rekonštruovať.
Magistrát sa podľa hovorcu Stanislava Ščepána ešte musí s mestskými časťami dohodnúť na prerozdelení časti peňazí z poplatku za komunálny odpad.
„Výhodné by boli tie, ktoré majú čo najlepšiu dostupnosť pre danú spádovú oblasť, pričom musia spĺňať kritériá ochrany životného prostredia.“
Pomôže developer
Developer HB Reavis, ktorý má rekonštruovať autobusovú stanicu na Mlynských nivoch, ponúkol Starému Mestu priestor na dočasný zberný dvor na Bottovej ulici. Mestská časť by ho mala využívať niekoľko rokov.
„Momentálne riešime finančné zabezpečenie prevádzky a hľadáme optimálne riešenie,“ povedal hovorca Starého Mesta Tomáš Halán. Kedy bude nový zberný dvor funkčný, povedať nevie, obyvateľov budú včas informovať.
Zatiaľ stačí
Generálny riaditeľ OLO Roman Achimský hovorí, že aj keď sa ich jediný zberný dvor využíva na 100 percent, nápor ľudí a množstvo odpadu zvládajú.
Očakáva však, že pri väčšom záujme obyvateľov o ich služby a tlaku na životné prostredie už jeden hlavný zberný dvor stačiť nebude.
„Zvýšený záujem o naše služby je odjakživa cez jarné a jesenné upratovanie, pekné sobotné počasie je tiež zárukou vyššej návštevnosti,“ hovorí Achimský.Otvorené majú každý deň okrem nedele. „Nemáme vtedy kam vyzbieraný odpad vyvážať. Skládky a naši odberatelia nepracujú.“
Všetky zberné dvory v Bratislave sú zadarmo len pre obyvateľov, podnikatelia musia za vyvezenie odpadu platiť. Takúto službu poskytuje napríklad aj OLO.
Málo zberných dvorov môže byť dôvodom vzniku nelegálnych skládok. Achimský aj Ščepán súhlasia, ale podľa nich je najviac odpadu na nelegálnych skládkach od podnikateľov, najmä z oblasti stavebníctva.
Zrušený zberný dvor na Bazovej ulici.
FOTO: SME - GABRIEL KUCHTA
Pomáha Zelená hliadka
Málo zberných dvorov a vysoké poplatky prajú vzniku skládok.
BRATISLAVA. V hlavnom meste sa na odstraňovaní nelegálnych skládok významne podieľajú aj dobrovoľníci zo Zelenej hliadky. Spoluzakladateľ združenia Matúš Čupka hovorí, že čierne skládky vznikajú hlavne na periférii mesta.
„Najviac ich pribúda počas letných mesiacov. Je letné počasie a tak je aj skládkovanie jednoduchšie.“ Súvisí to podľa neho aj s rekonštrukciou bytov a domov.
„Približne 40 percent všetkého odpadu na čiernych
skládkach je zo stavebníctva. Plasty a papiere pribúdajú priebežne.“
Skládky neničia len vzhľad okolia, ale často aj prírodu. „Prenikajú z nich nebezpečné látky do podzemných vôd, ostré predmety, oleje a injekčné striekačky môžu zraniť ľudí aj zvieratá.“
Vznikajú podľa neho aj preto, že je v meste nedostatok zberných dvorov. „Tie, ktoré majú mestské časti nie sú otvorené celodenne a majú pomerne prísne limity na preberanie odpadu.“ Napríklad v zbernom dvore na Mlynských luhoch v Ružinove berú od občanov len biologický odpad zo zelene.
Problém vidí aj vo vysokých poplatkoch za likvidáciu odpadu. Systém prenosu nákladov na občana a podnikateľa, ako to presadzujú samosprávy, je chybný, hovorí Čupka. „Desiatky až stovky čiernych skládok v Bratislave a okolí sú toho dostatočným dôkazom.“
Menej skládok bude podľa neho, až keď s tým samospráva prestane a bude tejto problematike venovať viac pozornosti. „Magistrát alokuje na odstraňovanie čiernych skládok iba 14 500 eur ročne.“ Hovorca mesta Stanislav Ščepán tvrdí, že sa situácia so skládkami už zlepšuje aj práve vďaka aktivite Zelenej hliadky.
Zelená hliadka zbierala odpad aj pri Trnavskom mýte.
FOTO: SME - GABRIEL KUCHTA
Matej Dugovič
Mapa, ktorá nie je pre turistov
Ľudia môžu hlásiť skládky aj cez mobil. Správu o tom dostane aj obec.
BRATISLAVA. Tomáš Lodňan je jedným zo spoluzakladateľov mapy miest, ktoré nie sú zrovna najvhodnejšie na prechádzky. Cez portál Trashout.me alebo mobilné aplikácie hlásia ľudia čierne skládky po celom svete.
V Bratislave a okolí je ich v porovnaní s inými časťami Slovenska najviac. Lodňan to nepovažuje za nič nezvyčajné, pretože projekt je ešte pomerne mladý. „Navyše v hlavnom meste má omnoho viac ľudí smartfóny, cez ktoré sa nahlasujú skládky, než inde na Slovensku.“
Po náhlasení dostanú slovenské obce upozornenie o nelegálnej skládke aj s jej presnou polohou a opisom. „Priemerný čas, kým sa skládka odstráni, je pre úrady niekedy aj dva tri mesiace.“ S dobrovoľníkmi je to podľa neho výrazne jednoduchšie a rýchlejšie.
Nahlásené skládky v Bratislave cez Trashout.me.
Matej Dugovič
