Inú pamiatku už nadstavili.
BRATISLAVA. Na historickom prízemí zrazu pribúdajú nové poschodia. Nie vždy to dopadne dobre. A hoci musia developeri v centre Bratislavy rešpektovať názory pamiatkárov, budovy v pamiatkovej zóne výrazne narastú. Alebo sa ich dokončenie odkladá a v centre strašia betónové skelety.
Pamiatkari tvrdia, že každý prípad posudzujú individuálne. „Ak by existovali paušálne kritériá, nemuseli by existovať pamiatkové úrady,“ hovorí riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Peter Jurkovič.
Pamiatkari v rozpakoch
Pred štyrmi rokmi odsúhlasili nadstavbu na trojpodlažnom historickom dome na Mostovej ulici pri Hviezdoslavovom námestí. Dom, ktorý patrí hotelu Carlton, zostal rozostavaný, nikto na ňom nepracuje. K pôvodným trom poschodiam pribudlo ďalších sedem, prevýšil aj susedné budovy.
O pozastavení stavby rozhodol majiteľ, súčasne požiadal stavebný úrad Starého Mesta o predĺženie termínu výstavby. „Tento rok sme dokončili hrubú stavbu. Ďalšie stavebné práce sme pozastavili pre útlm na trhu prenájmov,“ hovorí Ján Bukovský zo spoločnosti Carlton.
Kedy stavbu dokončia, závisí podľa neho od budúcich nájomníkov. Bukovský predpokladá, že by to mohlo byť o 18 až 24 mesiacov, odkedy podpíšu zmluvy.
„Súčasný stav rozostavania vzbudzuje aj naše rozpaky, ale investície a finančné možnosti investora ovplyvniť nemôžeme,“ hovorí Jurkovič.
Bukovský hovorí, že v záujme zachovania estetického vzhľadu budovy a jej okolia zakryli fasádu banermi, ktoré ukazujú, ako bude dom vyzerať. „Zachovali sme hlavné historické črty originálnej budovy z 18. storočia – historickú fasádu a schodisko v budove.“
Rozostavaná nadstavba budovy pri hoteli Carlton. FOTO: SME - GABRIEL KUCHTA
Kocka ešte zelená nie je
Rozostavaná je výrazne dlhšie ako podľa pôvodného plánu aj ďalšia stavba v centre – Zelená kocka na Hodžovom námestí. Pamiatkari s ňou súhlasili, podľa Jurkoviča projekt zapadal do prostredia modernej novodobej architektúry.
„Už v minulosti bol úplne iný charakter tejto časti pamiatkového územia.“ Sklenená budova mala byť hotová už pred viac ako rokom, dodnes ešte nie je dokončená.
Súčasný stavebník Green Cube robil aj zmeny nad rámec stavebného povolenia, žiada dodatočné schválenie.
„Ide napríklad o zrušené únikové schodisko, zmenšené terasy, presunutie kvetináčov pre zelenú fasádu či riešenie hlavného schodiska,“ povedal hovorca Starého Mesta Tomáš Halán. Stavbu začne úrad riešiť začiatkom októbra.
Pre kocku museli dočasne presunúť zastávku, dlho bolo zúžené aj schodisko z Poštovej ulice. Zelenú kocku stavajú už od roku 2011, názov má podľa popínavých rastlín, ktoré majú budovu obrastať.
Zelenú kocku stále nedokončili. FOTO: SME - GABRIEL KUCHTA
Skoro ho zbúrali
Keď sa historický dom zrenovuje nevhodne, je to menšie zlo, ako keď sa odstráni úplne, odôvodňovali pamiatkari povolenie na nadstavbu domu významného maliara a zakladateľa Mestského múzea Jozefa Könyökiho na Lazaretskej ulici. Pamiatkový úrad podľa Jurkoviča dom zachránil v čase, keď už prebiehalo konanie o odstránení stavby.
Od roku 2007 je dom kultúrnou pamiatkou, napriek tomu ho majiteľ, firma Apollo Group, zvyšuje o dve poschodia. V dome chcú byty, kanceláriu aj podzemnú garáž.
Pamiatkari majiteľovi domu nariadili zachovať pôvodný pôdorys domu aj fasádu. V dome sa našlo aj niekoľko významných artefaktov – plastika svätého Jozefa či komínový nadstavec a nástenné olejomaľby. Tie firma pri rekonštrukcii prikryla, aby sa nezničili.
Pamiatku na Lazaretskej ulici skoro zbúrali. FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Iba zelená fasáda nie je zelený dom
Výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy TOMÁŠ GUNIŠ hovorí, čo sú zelené budovy.
Čo si ľudia majú predstaviť pod zelenou budovou?
„Zelená budova v medzinárodnom ponímaní má certifikát udržateľnosti. V širšom význame je to akákoľvek budova, ktorá obsahuje prvky udržateľnosti. To znamená, že budova spĺňa ekologické, ekonomické a sociálne aspekty.“
Aký to musí byť dom?
„Zelená budova nie je len o zatepľovaní alebo nízkych nákladoch na vykurovanie. Hodnotí sa aj hospodárenie s dažďovou vodou, využívanie denného svetla, zelená strecha alebo fasáda, dostatočný prívod čerstvého vzduchu, lokalita alebo dobrá nadväznosť na hromadnú dopravu.“
Je zelenou budovou aj Zelená kocka v centre mesta, ktorá má mať na fasáde rastliny?
„Je to jedna z vlastností, nemusí však znamenať, že tá budova je zelená. Zelené strechy na Slovensku už nie sú takou raritou, fasády zatiaľ áno. Často je to však len imidžovka, bez toho, aby spĺňala ďalšie nadväznosti. Ak je zle navrhnutá zelená strecha, tak je náročná na zavlažovanie a veľké množstvo spotrebovanej vody zaťažuje životné prostredie. Pri dobrom návrhu sa ráta s tým, že dažďová voda sa zachytáva a používa na polievanie.“
Aké chyby robia developeri v Bratislave?
„Pre trvalú udržateľnosť treba podporiť inú dopravu ako automobilovú, ale to nie je problém len developerov. Zanedbávajú sa ostrovy horúčavy, čo sú veľké spevnené plochy, ktoré v lete prehrievajú prostredie. Dá sa to odstrániť aj zeleňou na strechách, fasádach a v okolí.“
Sú zelené budovy drahšie?
„Ak sa s tým ráta už pri projekte, tak je tam zvýšenie na úrovni štatistickej chyby. Čím neskôr sa do projektu zasahuje, tým je drahší. Náklady na budovu sa pohybujú do štyroch percent, návratnosť investície je asi päť rokov.“
V Miláne stavajú zalesnené mrakodrapy, prečo u nás nič podobné nie je?
„Pravdepodobne pre väčšie investície a zatiaľ nie je po takýchto budovách dopyt.“
Ktoré budovy sú v Bratislave zelené?
„V blízkom období dostane certifikát udržateľnosti nákupné centrum Central a ďalšia zelená budova je BBC 1 Plus.“
Mrakodrapy v Miláne budú zalesnené.
FOTO: VIZUALIZÁCIA BOERISTUDIO
Matej Dugovič
