V seriáli z nového anglického sprievodcu Bratislava City Guide pokračujeme textom o bratislavskom víne.
Slovenské vína sú staršie, ako by sa mohlo zdať. Prvé zmienky o vinohradoch pochádzajú už zo siedmeho storočia pred naším letopočtom. Až novými šľachtenými odrodami však vinári dokázali využiť potenciál nášho podnebia a pôdy. Výsledok? Vinári ponúkajú vína, ktoré sa nikde nedajú vyrobiť.
„Všade na svete môžete ochutnať Chardonnay, no odrody ako Devín, Dunaj a Mília máte možnosť ochutnať len na Slovensku,“ hovorí Jaroslava Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku.
Medzi slovenskými vinármi patria medzi najobľúbenejšie odrody práve biely Devín a modrý Dunaj. „Tieto dve odrody má vo svojom portfóliu takmer každý vinár,“ komentuje Ľudmila Miškovičová z Národného salónu vína Slovenskej republiky.
Devín: korenistý a suchý Z devínskeho bieleho hrozna, čo je kríženec odrody červeného tramínu a veltlínskeho, sa vyrába zelenožlté víno so stredne korenistou vôňou, podobné muškátu. Z tejto odrody, ktorú v roku 1958 skrížili Dorota Pospíšilová a Ondrej Korpás vo Výskumnom inštitúte vína v Bratislave, sa vyrába suché aj prírodne sladké víno.
„Očarí vás ostrosť, plná a dokonalá harmónia chutí,“ hovorí Miškovičová a dodáva, že za týmto vínom sa skrýva rad marhúľ, púpavový med a chlieb.
V roku 1958 vznikla aj odroda Dunaj, keď najskôr skrížili Muškát Bouchet s odrodou Oporto a neskôr pridali Svätovavrinecké. Pri našich klimatických podmienkach je skoré dozrievanie viniča výhodné, výnimkou nie je ani odolnosť proti mrazu.
Kráľovská modrá V Bratislave je každá oblasť známa iným druhom viniča. Napríklad Rača je špecifická Frankovkou modrou, vo Vajnoroch je zasa obľúbená Biela Leanka a ríbezľové víno je príznačné pre Devín, vysvetľuje Pátková.
Račianska frankovka si v roku 1767 zaslúžila kráľovskú pečať Márie Terézie.
Za kvalitu frankovky môže podľa Pátkovej najmä slnečná poloha vinohradov. Miloš Máťuš, jeden z organizátorov každoročného Festivalu frankovky v Bratislave, dodáva, že aj pôda v tejto oblasti má svoje špecifiká. Odrodu opisuje ako jemnú, plne koncentrovanú vôňu ovocia a bobúľ, harmonickou chuťou.
Slovenskí experti na víno trvajú na tom, že každé víno by sa malo ochutnávať tam, kde bolo vyprodukované, a preto sú mnohé pivnice pre návštevníkov dostupné. Počas celého roka je napríklad otvorená väčšina starodávnych, ale aj nových pivníc, viaceré z nich sú súčasťou vínnych ciest.
Najstarším príkladom je Malokarpatská vínna cesta. V polovici novembra opäť organizujú Dni otvorených vínnych pivníc. Ochutnávať či kupovať môžete aj v rámci Slovenskej národnej zbierky vín v Pezinku, ktorá vám ponúka sto najlepších zo slovenskej produkcie.
Článok je z nového anglického sprievodcu po Bratislave. Celý Bratislava City Guide si môžete prečítať bezplatne na stránke The Slovak Spectator
