BRATISLAVA. Už tri roky stojí prázdna. Budova nakoniec bude pre ženy v núdzi. Bratislavský kraj chce zriadiť prvý Bezpečný ženský dom na pomoc ženám a deťom v hlavnom meste. Adresu župa zámerne tají, dom má totiž chrániť týrané ženy a deti. Zámer už schválili župní poslanci.
Manžel sa žene vyhrážal, že ju zabije nožom, v Senci napadol po hádke muž 30-ročnú ženu, polícia zadržala 31-ročného Bratislavčana, ktorý sa vyhrážal žene a rodine. To sú len niektoré prípady posledných mesiacov v Bratislavskom kraji, pri ktorých bola obeťou žena.
Vlani na Slovensku ublížili ženám viac než 370-krát, vyhrážali sa im takmer šesťstokrát. V polovici prípadov ide o domáce násilie. Mnohé prípady navyše nehlásia.
Len ženy
Bezpečný dom má kraj prevádzkovať spolu s občianskym združením Domov Dúha. Riaditeľka krízového strediska Dúha Dagmar Povodová vraví, že rozdiel medzi krízovým strediskom či ubytovaním a bezpečným ženským domom je ten, že v tomto dome sú iba ženy. „Môžu mať so sebou deti,“ hovorí, no dodáva, že muži majú vstup zakázaný. V krízovom stredisku môžu napríklad deti bývať aj s otcom.
„Občianske združenia a krízové centrá poskytujú svoje služby všetkým ľuďom, ktorí sú v kríze,“ dodáva Iveta Tyšlerová, hovorkyňa župy. Bezpečný ženský dom má podľa nej patriť k prvým na Slovensku.
Budova určená pre týrané ženy je však v havarijnom stave. Presný termín, kedy by teda mohlo zariadenie fungovať, tak nie je.
Dom spravuje kraj, ktorý chce priestory spolu s občianskymi združeniami opravovať z nórskych fondov. Náklady Tyšlerová odhadla na 250-tisíc eur, župa by zaplatila pätnásť percent a projektovú dokumentáciu.
Každá tretia žena
Bezpečný dom mali v minulosti otvárať v Košiciach. Projekt nakoniec padol.
Neziskovky, ktoré sa zaoberajú pomocou pre týrané ženy, tvrdia, že podľa štatistík ma skúsenosti s istou formou násilia každá tretia žena.
Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Jana Zlatohlávková, vraví, že najúčinnejšou obranou proti páchateľovi je podať trestné oznámenie alebo návrh na predbežné opatrenie. „Opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu. Pri rozhodnutí súdu o predbežnom opatrení nie je nutné, aby bol páchateľ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, ale postačuje aj dôvodné podozrenie.“
Ide o preventívne opatrenie najmä v prípadoch, ak páchateľ žije v spoločnej domácnosti s ohrozenou ženou. Zlatohlávková dodáva, že ďalšou možnosťou ohrozenej ženy je aj vykázanie násilníka políciou. Všetky možnosti však majú svoje termíny.
Ak by kraj zriadil bezpečný dom, mal by byť miestom, kam sa môžu ženy po podaní oznámenia schovať.
