BRATISLAVA. Medzi hasičskou stanicou, elektrickou stanicou, predajňou áut, zberným dvorom a strednou školou stojí v Petržalke na Čapajevovej ulici osamotený dom s bytmi.
Nízka budova s modrou fasádou je v zlom stave. Jej múry sú obité, pokreslené, mnohé okná rozbité, po okolí sa povaľujú smeti.
Vo viacerých bytoch tam bývajú neplatiči, niektorí sú drogovo závislí a takmer všetci dospelí nemajú stálu prácu a s rodinami žijú na hranici prežitia.
Na susednom pozemku mesto stavia nové nájomné byty. Riešenie susedských vzťahov necháva na Petržalke.
Dokopy 48 jedno a dvojizbových bytov pribudne vedľa takzvaného modrého domu.
Byty budú mať podľa poverenej riaditeľky Generálneho investora Bratislavy Dany Zálešákovej bežný štandard, pri dome bude aj parkovisko a detské ihrisko.
Obávajú sa opakovania
Nový bytový dom
- deväťposchodový bytový dom so 48 bytmi má vyrásť na zastavanej ploche vyše 413 štvorcových metrov;
- stavať bude firma OTYK invest z Karlovej Vsi;
- v súťaži vyhrala s najnižšou cenou 1,95 milióna eur;
- predpokladaná hodnota zákazky bola 2,7 milióna eur, ponuky predložilo sedem uchádzačov;
- zmluvu s víťazom podpísal Generálny investor Bratislavy 8. februára.
Sociálni pracovníci zo združenia Mládež ulice, ktorí sa venujú deťom z modrého domu, sa obávajú, aby sa v nových bytoch neopakoval scenár.
Teda aby sa nové byty nezmenili na zničené priestory a nevzniklo ďalšie geto.
Môže sa to však podľa nich aj zvrtnúť a dopadnúť opačne – že by vysťahovali rodiny z modrého domu. Dôsledkom by boli len ďalší bezdomovci v uliciach Bratislavy.
Petržalka: nestíhame
Mestská časť Petržalka, ktorá je vlastníkom modrého domu, tvrdí, že by situáciu chcela zlepšiť vďaka eurofondom.
Sťažuje sa, že na to nemôže využiť projekt Integrované stratégie rozvoja mestských oblastí. Ten avizovalo ministerstvo dopravy a výstavby ešte v roku 2009, no výzvu nakoniec vyhlásili až toto leto.
Petržalský starosta Vladimír Bajan tvrdí, že neustále posúvanie výzvy na predloženie projektov spôsobilo, že by už na ne neostalo dostatok času a Modrý dom tak nemôžu rekonštruovať z tohto projektu.
Čas na zapojenie sa majú do 2. septembra. Bajan tvrdí, že budú hľadať iné možnosti na riešenie tohto problému.
„Susedný modrý dom má vo vlastníctve mestská časť Petržalka, ktorá má záujem ho vyriešiť, ale neviem podrobnosti,“ odpovedal na otázky o dome hovorca mesta Stanislav Ščepán. „Z uvedeného jasne vyplýva kedy a kým bolo vydané stavebné povolenie.“
Modrý dom postavili v roku 1999. Nachádza sa v ňom 52 bytov nižšieho štandardu. V dome podľa internetovej stránky Petržalky stále pribúdajú prázdne byty. Od februára tohto roku ich počet narástol z jedenásť na šestnásť.
V objekte v roku 2008 pôsobila aj strážna služba, situácia sa však podľa sociálnych pracovníkov v poslednom čase zlepšila.
„Za posledné obdobie je situácia v modrom dome pokojnejšia, chodieva sem aj menej policajných hliadok a nevnímame ani vyhrotenejšie konflikty s ostatnými obyvateľmi Petržalky,“ hovorí sociálna pracovníčka Karin Andrášiková.
Stavebné plány
Mesto na výstavbu nových bytov dostalo grant zo štátneho rozpočtu vo výške 461-tisíc eur. Z vlastných prostriedkov zaplatí takmer dva milióny eur.
Pozemok na Čapajevovej si mesto zvolilo spomedzi troch možných. Na otázku, či počítali s možnými problémami so susedným modrým domom, sme odpoveď nedostali.
Mesto chce podľa týždenníka Trend ešte zrekonštruovať na nájomné byty bývalú ubytovňu na ulici Pri Habánskom mlyne. Neskôr chce nájomné bytové domy budovať aj v Rači a vo Vrakuni.
Radšej menej detí
Sociálni pracovníci z OZ Mládež ulice v modrom dome pôsobia od roku 2004.
Venujú sa najmä deťom, ktorým pomáhajú s prípravou do školy, vypĺňaním voľného času, rozvojom ich sociálnych zručností a poskytujú aj kariérne a sociálne poradenstvo.
Neboli by radi, ak by sa počet detí po postavení nového domu príliš zvýšil. Ich projekt môže podľa nich byť úspešný skôr v malej komunite.
V bytoch na Čapajevovej žijú aj neplatiči. Väčšina z dospelých nemá stálu prácu a s rodinami žijú na pokraji prežitia.
Počet opustených bytov v modrom dome tento rok stúpol. Slúžia aj ako sklad odpadu.
Do bytov sa vchádza cez pavlače. Niektoré dvere a okná chránia mreže.
SME - GABRIEL KUCHTA
Viedeň je developer, chystá novú ekologickú štvrť
Susedná Viedeň má vo vlastníctve viac než 220 tisíc bytov. Dvadsaťpäť minút od Bratislavy chystá novú štvrť.
BRATISLAVA. Mesto Viedeň je priekopníkom výstavby sociálnych a nájomných bytov. Vlastní ich už okolo 220-tisíc a pribúdajú ďalšie. V 22. okrese chystá novú štvrť Aspern Seestadt – jazerné mesto. Bude iba 25 minút od Bratislavy. Nová štvrť poskytne bývanie 20tisíc ľuďom. Vo štvrti pritom pripravujú aj rovnaký počet pracovných miest.
Na projekt, ktorý je jedným z najväčších developerských projektov v Európe, mesto založilo spolu so súkromnými partnermi spoločnosť Wien 3420. Pracovať na ňom plánujú dvadsať rokov. Začali s hlavným plánom, v ktorom 24hektárový pozemok rozčlenili na bývanie, pracoviská, školy či zmiešané funkcie. Ten prijalo mesto Viedeň v roku 2007. Ďalej vytvorili značku, pod ktorou sa projekt prezentuje, a na územie doviedli inžinierske siete, metro aj jazero. Až teraz začnú stavať prvé byty, spočiatku bude v ponuke veľa bytov na prenájom a predaj plánujú až neskôr.
Takto by mohla nová štvrť vyzerať.
VIZUALIZÁCIA - WIEN 3420
Bývanie v Asperne bude ekologické. Štvrť bude napríklad využívať geotermálnu energiu z najväčšej geotermálnej elektrárne Rakúska. Tá bude od roku 2015 zásobovať teplom okolo 40tisíc domácností. Ekologické a zelené budú aj budovy. Prvá z postavených dnes vyprodukuje viac energie, ako spotrebuje.
Podporovať budú aj ekologickú dopravu. „Plánujeme redukovaný počet parkovacích miest. Jedno miesto pripadne na 0,7 bytu,“ hovorí Claudia Nutz z Wien 3420. „Zvažujeme napríklad zavedenie donášky nákupov do domu, aby ľuďom nechýbalo parkovacie miesto pred vchodom,“ povedala Nutzová.
Polovicu územia novej štvrte majú tvoriť verejné priestranstvá. V strede bude veľké jazero s parkom. Prednosť na ulici budú mať chodci či cyklisti, pričom obchody, reštaurácie, školy, práca či mestská hromadná doprava by mali byť pre každého dostupné pešo.
Na prízemiach nebudú byty, ale priestory pre obchody alebo iné prevádzky. Stropy priestorov na prízemí budov v južnej časti preto nebudú môcť byť nižšie ako štyri metre. Nebudú tam stavať ani žiadny veľký supermarket, jeho funkciu by mal zvládnuť väčší počet malých obchodov.
Aspern Seestadt bude na pozemku s rozlohou 240 hektárov, čo je asi 340 futbalových ihrísk na mieste bývalého ihriska letiska. Developer Wien 3420 do infraštruktúry investuje 50 miliónov eur.
Na stavbu novej štvrte mesto využije pozemok bývalého letiska.
FOTO - WIEN 3420
(khu)
