BRATISLAVA. Bytové domy dnes môže spravovať takmer ktokoľvek, v budúcnosti by sa to malo zmeniť. Ministerstvo dopravy pripravuje nový zákon, ktorý by mal podmienky spravovania sprísniť, správcov chcú aj registrovať. Návrh by mali pripraviť na budúci rok.
Správcovia sa musia vyznať vo viacerých odboroch, napríklad stavebnom, právnom či elektrotechnickom, tvrdí konateľ Bratislavskej správcovskej spoločnosti Ljuben Patorčev.
„V správe nehnuteľností je obrovská konkurencia a správcovský poplatok býva zvyčajne na takej úrovni, že nedokáže úplne pokryť náklady na zabezpečenie všetkých potrebných odborných činností správcu.“ Problém vidí aj v tom, že správcu môže dnes robiť takmer ktokoľvek, výnimkou nie sú ani firmy s jedným až tromi zamestnancami.
Čítajte tiež:
V spokojnom bývaní sú nespokojní Správcovská spoločnosť uzatvárala zmluvy bez vedomia vlastníkov.
Správcov menia aj pre pokuty
Fakty
Správcovia
- správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov;
- správca môže byť napríklad s.r.o., a.s., družstvo;
- zodpovedá za škody, pri spoločenstve zodpovedajú vlastníci bytov;
- správca spravuje iba spoločné časti, zariadenie a príslušenstvo domu;
- mal by mať vzdelanie z viacerých odborov;
- zákon, ktorý podmienky správy sprísni, ministerstvo dopravy ešte len pripravuje.
Ak s prácou správcu nie je spokojná aspoň nadpolovičná väčšina vlastníkov, môžu ho hlasovaním na schôdzi vlastníkov vymeniť.
Patorčev vraví, že najčastejšie chcú vlastníci vymeniť správcu napríklad pre zle vypracované zúčtovanie, nevhodnú komunikáciu, chátranie domu či neznalosť legislatívy a následne časté pokuty od úradov. Tie môžu byť až do výšky niekoľko stotisíc eur. Za škody, ktoré správca spôsobí, však zodpovedá sám.
Po odvolaní správcu si musia vlastníci zvoliť nového, tiež viac ako polovicou hlasov. Majú na to tri mesiace, ak sa v zmluve nedohodnú na inej výpovednej lehote.
„Ak si nového správcu nezvolia ani rok potom, pôvodný správca má právo založiť spoločenstvo vlastníkov bytov a zvoliť jeho predsedu.“
Výmenu správcu preto Patorčev odporúča konzultovať s právnikom, aby sa predišlo chybám, ktoré môže pôvodný správca napadnúť.
V prípade, že si chcú vlastníci spravovať dom sami, môžu si založiť spoločenstvo vlastníkov. Zmenu formu správy musia odhlasovať až dve tretiny vlastníkov.
Spoločenstvo si podľa Patorčeva zakladajú hlavne vlastníci domu s menej ako 32 bytmi. „Ani jednej strane sa správa pri tak malom počte bytov neoplatí.“ Bežnú cenu správy 32bytového domu v Bratislave odhaduje na 6,50 až 8,50 eura na mesiac.
Chcú riešiť aj parkovanie
Pre vlastníkov je podľa Patorčeva veľmi dôležitá kvalita upratovania či fungovanie výťahov. „Na to sa ľudia často sťažujú. Paradoxne nikto nerieši bezpečnosť výťahov, bleskozvodov, plynu, kotolne a ochrany pred požiarom.“
Napriek tomu, že sa správcovia starajú len o spoločné priestory a dom, stretávajú sa aj so žiadosťami vlastníkov riešiť susedské spory, hluk v bytoch, problémy so záchodmi alebo kuchynskou linkou. „Chceli od správcov aj riešenia zastávok, parkovania či dopravných značení,“ hovorí Patorčev.
Učia ich lepšie spravovať
Nový zákon o správcoch síce ešte neplatí, organizácia Academia Istropolitana Nova ich už začala vzdelávať.
Správcovia sa napríklad učia, ako pracovať s ľuďmi, právne aspekty, technické znalosti či finančný manažment.
„Na záver programu vypracujú plán obnovy a modernizácie vybraného bytového domu,“ hovorí Lucia Gembešová z vedenia organizácie. Na jeseň spúšťajú už druhé kolo vzdelávacieho programu, ktorý má zvyšovať kvalitu správy.
Riziká musí hlásiť
Kým o padajúcej omietke nepovie vlastníkom správca, je zodpovedný za škodu.
BRATISLAVA. Za škody, ktoré spôsobia padajúce kusy z domu, je zodpovedný správca, ale len dovtedy, kým neupozorní vlastníkov domu, tvrdí Ljuben Patorčev, konateľ Bratislavskej správcovskej spoločnosti. „Ak po upozornení vlastníci nekonajú, sú zodpovední už oni.“
Rovnaké je to podľa neho aj pri zimnej údržbe chodníkov, ktoré sú priľahlé k domu, za údržbu však môže prevziať zodpovednosť aj špecializovaná firma.
Odpratávať sneh a ľad musia obyvatelia aj napriek tomu, že chodník je väčšinou vo vlastníctve mesta či mestskej časti. Tie im to prikazujú cez všeobecne záväzné nariadenie. Ak napríklad snežilo v noci v Starom Meste, mestská časť prikazuje očistiť a posypať chodník do siedmej ráno, do deviatej večer musí byť stále v bezpečnom stave.
Právnik Vladimír Pirošík hovorí, že nariadenie je síce sporné, ale zákonné. „Zákon o obecnom zriadení a cestný zákon umožňujú obciam prijímať opatrenia na zabezpečenie čistoty, verejného poriadku a zjazdnosti komunikácii, a to špeciálne v zastavaných územiach.“
Matej Dugovič
