Pokuty nepomáhajú, Praha radí pravidelné kontroly.
BRATISLAVA. Osoby, ktorým ťažko vidieť do tváre a ešte ťažšie určiť, či ide o muža, alebo ženu. Špinaví a v roztrhaných šatách. Na niektorých vidieť, že ich situácia, v akej sú, už zlomila a ani nesledujú, či okoloidúci hodí niečo do klobúka. Iní sú agresívni a spustia vulgarizmy v momente, ak oslovený bez príspevku prejde okolo.
Od polovice júla v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto platí všeobecne záväzné nariadenie, ktoré žobranie v pešej zóne historickej časti mesta zakazuje.
Nepovoľuje ani sedenie či ležanie na ulici, chodníku, alebo inom verejnom priestranstve, ak na to plocha nie je určená a predstavujú prekážku pre návštevníkov pešej zóny. Žobrákov to však z centra nevytlačilo.
Nariadenie umožňuje verejne prosiť o príspevok iba v čase od tretej do štvrtej ráno. „Úplny zákaz podľa Ústavného súdu možný nie je,“ vysvetľuje staromestský hovorca Tomáš Halán.
Mestská polícia si zatiaľ nariadenie pochvaľuje. Dalo jej podľa Halána nástroj na riešenie týchto prípadov.
S políciou v pätách
„V Starom Meste sme v júli a auguste riešili 134 prípadov súvisiacich s obťažovaním okoloidúcich,“ povedal hovorca mestskej polície Peter Pleva. Minulý rok evidovali za rovnaké obdobie dvadsať〜osem prípadov.
Nárast Pleva vysvetľuje práve možnosťami kontroly a tým, že môžu uložiť pokutu. „Pokuta je možná vo výške 33 eur, v prípade žobrákov je snaha riešiť to najmä napomenutím.“ Od vyhlásenia nariadenia spolu na pokutách vyzbierali 80 eur.
Staré Mesto tvrdí, že viac ako napomenutia či pokuty by pomohlo, keby bolo možné za žobranie alebo iné priestupky požadovať vykonanie verejnoprospešných prác. Tie sa však ukladajú len v prípade trestných činov a nie priestupkov.
„To by mohlo byť alternatívou k pokutám, ktoré mestská časť nedokáže od žobrajúcich ľudí vymôcť,“ vraví Halán. Pomohlo by podľa neho aj budovanie denných centier pre ľudí bez domova.
Problém žobrania sa však netýka len bezdomovcov, vraví Peter Adam zo združenia Vagus, ktoré s bezdomovcami pracuje a pripravuje pre nich od októbra denné centrum Domec na Mýtnej.
Aj sociálne slabí či mafie
Potvrdzuje to aj hovorkyňa Brna Zuzana Gregorová, kde žobranie zakazuje vyhláška. „V Brne žije asi 1350 ľudí bez domova, číslo sa však nedá stotožniť s počtom žobrákov.“
„Často sú to sociálne slabí, ktorí si žobraním privyrábajú, alebo rôzne organizované skupiny, ktoré do žobrania nútia,“ hovorí Adam.
V Bratislave minulý rok výrazne pribudlo žobrajúcich Rumunov. Podľa vzoru žobrajúcich gangov z Rumunska začali pri bratislavských žobrákoch pribúdať na jar aj malé šteniatka, dnes už veľké psy, ktoré sú väčšinou bez obojkov či vôdzok.
V Prahe zakázali žobranie na niektorých miestach, napríklad v metre, už v roku 2000. Potom výpočet miest ešte rozšírili. „Strážnici to riešia najčastejšie dohovorom a vykázaním z miesta,“ vraví Tereza Králová z pražského magistrátu s tým, že pokuty nepomohli.
Rumunský gang úplne nevytlačili
Zo skupiny žobrákov zostali najmä ženy, stále sú v úplnom centre.
BRATISLAVA. Boli to najmä deti hrajúce na harmonikách alebo telesne postihnutí muží a staré ženy. Minulé leto bolo v uliciach mnoho žobrajúcich Rumunov, od ľudí lákali peniaze aj cez nelegálne zbierky.
Rumunské ženy aj tento rok občas vidieť pod Michalskou bránou alebo na Klariskej ulici.
„Občas nás Rumuni aj zbili, keď sme žobrali na lukratívnych miestach,“ spomína na minulé leto Jozef, ktorý prespáva v stane za mestom. Uličky pešej zóny sú podľa neho medzi žobrákmi rozdelené podľa toho, ako sa tam dá zarobiť. Nejrušnejšie si najmä minulé leto obsadili Rumuni alebo tí silnejší.
Mestská policia tvrdí, že spolupracuje s cudzineckou políciou a žobrákov z iných krajín jej nahlasuje.
V Prahe podľa tamojšieho magistrátu zabralo, keď začali brať žobrajúcim skupinám s deťmi hudobné nástroje, zväčša harmoniky. Z metra ich tak rýchlo vytlačili.
Lenka Juríčeková
