BRATISLAVA. Identické radové zástavby, typizované katalógové domy s malými záhradami, ktoré odlišuje len farba omietok. Posledné desaťročia priniesli do dedín okolo hlavného mesta výrazný stavebný ruch. Pred piatimi rokmi to síce čiastočne spomalila kríza, dnes však už pokračuje.
Časť mladej generácie opustila ruch veľkomesta s vidinou idylického života na vidieku. Skôr či neskôr si mnohí uvedomili, že život na dedine je iný ako v ich predstavách. Komplikuje ho každodenné dochádzanie do mesta za prácou či za štúdiom, nekonečné zápchy, nedostatočná infraštruktúra a nedostatok škôl a škôlok.
Vidina pokojného vidieckeho života pri Bratislave často nesedí s realitou. Mnohí prisťahovalci z miest si na dedinský život zvykajú ťažko, dedina má iný rytmus ako mesto.
"Rozdiel medzi pôvodnými obyvateľmi a novousadlíkmi cítiť. No myslím si, že je len otázkou času, kedy sa spolu zžijú,“ myslí si prednostka obecného úradu v Rusovciach Oľga Gáfriková.
„Počas môjho detstva sme pomaly vedeli, čo kto varí v nedeľu na obed. Dnes sa ledva poznajú najbližší susedia,“ hovorí zasa starosta Dunajskej Lužnej Štefan Jurčík. „Je to najmä o ľuďoch. Sami sa musia chcieť zapojiť do života v dedine.“
A ešte chcú stavať
„Naša dedina je dnes už viac prímestskou časťou Bratislavy, ako dedinou, ktorú si pamätám z detstva,“ hovorí Jurčík. „Stále sa však snažíme dedinský ráz udržať. Aj keď tlak zo strany developerov na nové stavby je veľký. Výstavbu veľkých komplexov nepovolíme, kým nebude vyriešená doprava.“
V smere na Dunajskú Stredu pred pár desiatkami rokov s masovou výstavbou rodinných domov nerátali. Dnes práve doprava predstavuje najväčší problém miestnych obyvateľov.
Podobná situácia je aj v bratislavskej mestskej časti Vajnory, o ktorých sa hovorí ako o dedine v meste.
„Za posledných šesť rokov, čo som starostom, narástol počet obyvateľov o 20 percent. Zväčša sú to mladí ľudia okolo tridsiatky, teda mladé rodiny s deťmi,“ hovorí starosta Vajnôr Ján Mrva.
„Počítame s ďalšou výstavbou rodinných domov, no musíme tento trend regulovať, inak by to tu rástlo živelne a na to nie sme pripravení.“
Kam s deťmi
Sťahovanie na vidiek vyhľadávajú najmä mladí ľudia, ktorí si do pár rokov po presťahovaní zakladajú rodiny. Satelitné dediny však na taký nárast detí pripravené nie sú.
„V roku 2010 sme postavili novú škôlku. Stará mala kapacitu 40 detí, do novej sa ich zmestí 120, no stále to nestačí,“ vysvetľuje Mrva.
Veľa detí a slabá infraštruktúra je problémom prakticky v každom takomto satelite. Štát ani župa to neriešia, zakladanie a prevádzka škôlok a škôl je v kompetencii obcí.
„Potrebujeme už rozšíriť aj školu a dostavať štyri triedy. Požiadali sme o dotáciu ministerstvo, a to nás odbilo s argumentom, že nemáme neprispôsobivých občanov, a preto na dotáciu nemáme nárok,“ vraví starosta Vajnôr. Postavenie nových tried by stálo 15 miliónov eur, mestská časť na to nemá.
V Dunajskej Lužnej prevádzkuje obec tri škôlky pre 140 detí a ďalšie štyri škôlky sú súkromné. „Toto však stále nestačí. Potrebujeme okamžite zväčšiť kapacitu o ďalších 130 detí,“ vraví starosta. Tento rok plánujú otvoriť ďalšie dve materské školy, jednu obecnú a druhú cirkevnú.
Nedostatok miest je aj v základnej škole. Do Lužnej chodili deti z Rovinky aj z Miloslavova, teraz už školu naplnia miestne deti. Viac zobrať nemôžu. „Kapacita školy je 330 detí, chodí ich k nám 550. Museli sme zrušiť špeciálne učebne, jednu triedu sme dokonca zriadili aj v telocvični,“ hovorí Jurčík.
Rusovce zatiaľ problémy so škôlkami a školou nemajú. „Máme spoločnú školu aj s Čunovom, kapacitne to zatiaľ zvládame, no je to už dosť natesno. Perspektívne to však budeme musieť riešiť,“ hovorí prednostka obecného úradu Oľga Gáfriková.
Za vysokým plotom
Pokojný dedinský život, ktorý mnohí novoprisťahovalci považovali za idylický, však vo viacerých prípadoch nespĺňa ich očakávania. Nové ulice plné veľkých domov, ktoré sú skryté za vysokými plotmi. Sused k susedovi dovidí len ťažko.
Ulice sú prázdne nielen počas pracovného týždňa, ale aj cez víkend. Občas nimi prejde mamička s kočíkom, alebo dievča so psíkom.
„Nejakých susedov už poznáme, o pár domov ďalej sa nasťahovali naši kamaráti,“ hovorí Lucia zo Stupavy, ktorá tam býva s manželom a dcérou. „Poznám nejaké mamičky z ihriska, kam zvykneme chodiť, ale aktívne sa nikým veľmi nestretávame.“
„Nestačí si tu postaviť dom a obohnať ho vysokým plotom. Je to v prvom rade o ľuďoch a ich chcení zapadnúť do zabehnutého života v dedine,“ myslí si starosta Dunajskej Lužnej.
Že to nie je vždy ľahké, potvrdzujú aj sťažnosti, ktoré sa množia na obecných úradoch. Niektorým novým obyvateľom Rusoviec napríklad prekáža, ak susedia počas víkendu kosia trávnik.
„Život na dedine je aj o práci na záhrade. Starousadlíci nebudú meniť svoje zvyky a kosenie trávy či pílenie dreva počas víkendu je ich bežnou činnosťou. Noví si musia zvyknúť,“ hovorí Gáfriková.
Sťažnosti na dedinský život sú aj na stole starostu Vajnôr. „'Dondzetým', ako im tu hovoríme naším nárečím, prekáža kikiríkanie kohútov, ale aj kostolné zvony a zápach z družstva,“ hovorí starosta Vajnôr Ján Mrva. Zvyky v dedine sa meniť nechystajú.
