BRATISLAVA. Anonymný hrob z druhej svetovej vojny odkryl tajomstvo, ako príchod osloboditeľskej armády spôsobil ľudskú tragédiu. Bratislavčan, ktorého pravdepodobne zastrelili Rusi, sa šiel z centra mesta schovať na Peknú cestu v Rači, kde aj zomrel a do konca minulého roku bol pochovaný. Minulý rok jeho hrob presunuli na cintorín.
Osud jednej z mnohých civilných obetí bol donedávna neznámy. Kto v skutočnosti bol a čo sa v račianskych lesoch stalo, rozhodol sa vypátrať starousadlík Igor Vančo, ktorý hrob pozná od roku 1957, keď mal ešte len šesť rokov.
„Vtedy sme si mysleli, že tam odpočíva pilot sovietskeho letectva, ktorého na Peknej ceste zostrelili.“
O hrob sa staral vždy niekto z miestnych obyvateľov. Dlhší čas ho potom nenavštevoval a keď sa k nemu v roku 2009 vrátil, našiel ho celý zarastený. „Záhradkári tam dokonca vyvážali odpad.“
Ani biela mramorová tabuľa, ktorú si pamätal ešte ako dieťa, tam už nebola. Vančo hrob očistil a začal nové pátranie. „Spovedal som starousadlíkov, susedov a poslancov. Jeden zo záhradkárov mi povedal, že nebohého zastrelilo gestapo.“
Našiel aj príbuzných
Získal až sedem rôznych výpovedí, všetci až na jedného sa však zhodli v tom, že ho omylom zastrelila sovietska armáda.
„Začalo sa vyjasňovať, že obeť nebola vojak, ale civil. Keby to bol ruský vojak, asi by ho vykopali a dali na Slavín, kde sú pochovaní len vojaci, ktorí padli pri oslobodzovacích bojoch,“ hovorí Jana Hamšíková z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, ktorá Vančovi v pátraní pomáhala.
Vančo zistil aj pravdepodobné meno obete, volať sa mal Skopal alebo Kopal. V telefónnom zozname hľadal jeho príbuzných, no našiel len Kopalovcov. „Vtedy som ešte nevedel, že sa volal Anton Kopal.“ Nakoniec sa mu podarilo stretnúť aj s jeho vzdialenou rodinou.
Stále však chýbali ďalšie informácie, preto Hamšíková cez ústav požiadala matriku, aby prezrela staré matričné knihy. Po mesiaci im prišiel výpis jeho sobášneho aj úmrtného listu, dozvedeli sa z neho, že pochádzal z Moravy, bol ženatý a pracoval ako krajčír.
Hrob civilnej obete na Peknej ceste.
FOTO: IGOR VANČO
Podľa výpovedí ho zabil ruský vojak
Mal iba 35 rokov, keď ho 5. apríla 1945 zastrelili ranou do hlavy. Čo sa vtedy v lese naozaj stalo, sa dodnes nevie, Hamšíková aj Vančo na základe viacerých výpovedí predpokladajú, že ho zabil ruský vojak. Sovietská armáda tiahla po Peknej ceste, kde sa Kopal ukrýval.
Nad Raču sa presťahoval iba dočasne, býval v centre mesta na Wilsonovej ulici 1. „Predpokladalo sa, že príde k nejakej vojnovej kolízii, ľudí varovali, aby z mesta odišli. Všetci vedeli, že už idú Rusi, Nemcom sa, samozrejme, len tak nechcelo odísť, opevňovali sa tu.“
„Niektorí starousadlíci a Kopalova rodina povedala, že to v úkryte už nevydržal a chcel sa pozrieť do svojho bytu, či ho nevyrabovali,“ hovorí Vančo. Rusi ho zastrelili, keď vyšiel z úkrytu. Miestni obyvatelia ho potom núdzovo pochovali na mieste, kde aj zomrel.
V starej horárni sa možno Kopal ukrýval.
FOTO: IGOR VANČO
Presunuli ho
Hrob bol až do minulého roku na Peknej ceste medzi zastavanými pozemkami. Vyhlásili ho za vojnový hrob a pamätihodnosť. Dnes už na pôvodnom mieste nie je, súčasný vlastník pozemku ho dal premiestniť.
„Požiadal mesto o exhumáciu. Chceli sme, aby radšej pre autentickosť zostal na pôvodnom mieste, no magistrát s presunom nakoniec súhlasil,“ povedala Hamšíková.
Minulý rok v júni ho vykopalo Marianum, kosti spálili v krematóriu. Nový hrob mu potom spravili na Račianskom cintoríne.
Pôvodný mramorový náhrobok, ktorý robil kamenár Csoglei, zadarmo opravil jeho syn.
Kosti vykopali a spopolnili.
FOTO: MARIANUM
Kopalovi spravili nový hrob na Račianskom cintoríne.
FOTO: SME - MATEJ DUGOVIČ
Pomník na Hodžovom námestí ako spomienka na vojnový cintorín.
FOTO: SME - MATEJ DUGOVIČ
Mesto je posiate hrobmi z vojny
Vojakov aj civilistov pochovali často tam, kde zahynuli. Na Kollárovom námestí našli dva vojnové hroby. Môže ich byť ešte viac.
BRATISLAVA. Mestské ulice, dvory a námestia boli po druhej svetovej vojne posiate provizórnymi hrobmi. Niektoré sa vynárajú až teraz. Toto leto napríklad objavili vojnový hrob s tromi mužmi na Kollárovom námestí. Vykopali ho náhodou pri oprave úniku plynu z potrubia. Polícia vtedy predbežne určila, že pochádza z druhej svetovej vojny, nález posunula pamiatkarom. Väčšinu hrobov presunú na cintoríny.
Vo vojnovom období podľa archeológa Karola Práška z Krajského pamiatkového úradu Bratislava pochovávali náhodne preto, lebo organizovať pohreb na cintoríne bolo nebezpečné. „V núdzi pochovali vojaka hneď tam, kde zomrel,“ hovorí.
Nepochovávali len z úcty
Väčšina hrobov bola práve na miestach, kde sa najviac bojovalo, napríklad na Vajnorskej, Krížnej či Špitálskej ulici, hroby našli aj na Hodžovom námestí. „Nemuseli ich pochovávať len vojaci, ale aj obyvatelia na svojich dvoroch. Nerobili to z úcty k padlému vojakovi, ale aby mŕtvola na ulici nehnila a zabránili šíreniu epidémií a chorôb.“
V hroboch nie sú iba vojaci. Nad Račou bol roky hrob bez mena. Až teraz sa ukázalo, že šlo o civilistu, ktorého zrejme zabili Rusi pri oslobodení.
Určiť, z akého obdobia pochádzajú staré hroby odkryté v meste, je ťažké, hovorí Prášek. Často podľa neho chýba datovací materiál ako kovové predmety, mince či odznaky. Čítajú tak len z kostí.
Totožnosť by najľahšie zistili podľa zbrane alebo vojenského štítku. „Ak niekto padol, jeho spolubojovníci si doklady brali ako dôkaz toho, že je mŕtvy. Dávali ich veliteľovi.“ Dôležité to bolo z dôvodu evidencie.
Na Kollárovom námestí čakajú ďalšie nálezy
Podobne ako tento rok našli kosti na Kollárovom námestí už aj v roku 2008, tiež kopali pre únik plynu. Prášek predpokladá, že už vtedy išlo o neznámeho vojaka, ktorý zomrel v bojoch o Bratislavu.
Pri stavbe plynového potrubia pred polstoročím na hroby podľa neho mohli naraziť, ale ignorovali to. „Nie je možné si nevšimnúť, že sú vo výkope kosti, vypadávajú z profilu alebo prekážajú.“
Prášek nevylučuje, že na námestí nájdu teraz ďalšie hroby. Ak povolia stavbu podzemných garáží, budú archeológovia skúmať celý pozemok.
Mohli by tam nájsť aj zvyšky keltského osídlenia a nálezy z doby laténskej. Keltské obydlia našli aj v hornej časti námestia, kde už stojí výšková budova.
Kosti, ktoré vykopali na námestí tento rok, sú teraz na krajskom pamiatkovom úrade vo vreci. Čakajú na ďalšie výkopy, aby potom nálezy spracovali naraz. Pravdepodobne skončia v hromadnom hrobe niektorého cintorína, ak by mali archeologickú hodnotu, mohli by ísť do múzea.
Matej Dugovič
