Kaplnka sv. Jakuba s kostnicou je okrem dvoch dní v roku zatvorená. Roky čaká na dokončenie výskumu. V najbližšom čase ju nesprístupnia.
BRATISLAVA. Stála tam najstaršia sakrálna stavba v Bratislave a potom gotická Kaplnka sv. Jakuba. Počas letnej sezóny, ako aj po zvyšok roka je však miesto pred bratislavskou Starou tržnicou pre turistov neprístupné.
Kaplnku sv. Jakuba s kostnicou na Námestí SNP otvárajú pre verejnosť len v apríli.
V rámci podujatia Bratislava pre všetkých ju sprístupnia na dva víkendové dni, vždy približne na štyri hodiny.
Naraz sa do jej priestorov zmestí desať až dvanásť ľudí. V apríli tohto roka si podľa agentúry TASR počas jedného dňa si kaplnku prezrelo približne 500 ľudí.
Veľa nezisteného
História
Cintorínovú kaplnku v gotickom štýle postavili na predošlú románsku kostnicu okolo roku 1436;
bola na cintoríne, ktorý sa nachádzal medzi Starou tržnicou a Manderlákom,
severne od nej stál Kostol sv. Vavrinca, jeho pôdorys je zaznačený v dlažbe dodnes;
kaplnku aj kostol zbúrali v roku 1529, na cintoríne pochovávali do roku 1747;
skúmal ju tím archeológov pod vedením Branislava Lesáka z MÚOP
To, že vnútri je niečo zaujímavé, pripomína v letných dňoch informačný panel a popisky na presklených stenách konštrukcie podobnej skleníku. Provizórny prístrešok mal chrániť odkryté základy kaplnky počas jej výskumu spred dvadsiatich rokov, no stojí tam dodnes.
Kaplnku odkryli v rámci archeologického výskumu, ktorý pod vedením archeológa Branislava Lesáka robil Mestský ústav ochrany pamiatok (MÚOP) v rokoch 1994 až 1996.
„Na mieste Kaplnky sv. Jakuba boli identifikované štyri stavby – predrománska rotunda, románsky karner a dve stavebné etapy gotického karnera,“ píše v archeologických záznamoch Lesák. Karner aj ossarium sú názvy pre kostnicu.
Z chodníka je cez zasklenný prístrešok vidno práve gotickú fázu kaplnky. Odkrytá je časť kostnice kruhového pôdorysu.
„Niekde sú kosti ešte zachované tak, ako boli poukladané od stredoveku, od 11. do 18. storočia,“ vysvetľovala v apríli počas sprístupnenia kaplnky archeologička Petra Šimončičová-Koóšová.
Výskum z deväťdesiatych rokov z finančných dôvodov neukončili.
Najprv bezpečný vstup
„Dostali sme sa len po násypy z 15. storočia, ešte stále sa tam nachádzajú neodkryté časti,“ hovorí riaditeľ MÚOP Ivo Štassel. „Treba pôdu odkrývať po vrstvách a nájdené kostrové pozostatky poslať na rozbory.“ Preskúmať je potrebné aj priestor niekdajšieho cintorína vedľa kaplnky.
Verejnosť k pamiatke podľa Štassela nepustia nielen pre nedokončený výskum, je tam aj zlý prístup. „Vedie tam len provizórny strmý rebrík.“
Podobne sa vyjadruje aj mesto. „Sprístupneniu musia predchádzať bezpečnostné, technické a prevádzkove opatrenia,“ povedal bratislavský hovorca Stanislav Ščepán.
Zveľadeniu kaplnky a k zriadeniu expozície by podľa Štassela nepomohlo ani jej otvorenie aspoň na krátky čas počas leta či provizórne vstupné. „Symbolické vstupné nepokryje náklady na potrebný výskum,“ hovorí a dodáva, že vyberať vstupné za expozíciu, ktorá nemá náležité úpravy, by bola drzosť.
Expozícia je neistá
Hoci s muzeálnou expozíciou kostnice v kaplnke mesto ráta, čas nekonkretizuje. „Mesto má záujem sprístupniť priestory pre turistov v dlhodobejšom horizonte,“ hovorí Ščepán.
Kaplnka, jej doskúmanie a sprístupnenie tak podľa Štassela čaká na väčšiu investíciu do priestorov pred Starou tržnicou. „Z toho by mohli ísť peniaze aj na kaplnku.“
Ščepán za mesto však hovorí, že v dohľadnom čase sa priestor pred tržnicou meniť nebude a prípadná prestavba námestia je len v rovine úvah.
Do priestorov kaplnky s naukladanými kosťami vedú strmé schody. Aj preto ju mesto turistom nesprístupňuje bežne.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
FOTO - MESTSKÝ ÚSTAV OCHRANY PAMIATOK
