Mestské pláže pribúdajú v okolí riek, kanálov, ale aj v centre. Kúpanie ponúkajú zriedka.
BRATISLAVA. Piesok, palmy, či dokonca windsurfing si ľudia v lete môžu užiť aj neďaleko historických zón, len pár metrov od zastávok metra či obchodných centier.
Mestské pláže sú trendom a každé leto pribudnú v ďalšom väčšom meste. Ak mesto nemá prístup k moru, postačí aj rieka.
Webový portál CNN vytvoril rebríček desiatich top mestských pláží. Bratislavská sa doň nedostala, umiestnenie získali pláže vo Viedni a pražské Žluté lázně.
Mestské pláže sú najmä miestom pre šport, kultúru a drinky, na niektorých sa dá člnkovať, kúpanie umožňujú len zriedka. Niektoré majú svoje typické zameranie.
Nočným živlom by podľa CNN asi najviac vyhovovala pláž v Amsterdame s umelými ostrovmi. „Po zotmení tam pribúdajú ohniská, posedenia pri nich sprevádza zábava až do rána,“ píše portál. Lisabonské pláže pri oceáne umožňujú windsurfing.
Berlín.
Aj bez mora, či oceánu
Najväčšiu vnútrozemskú pláž má Berlín, asi dvadsať minút jazdy vlakom od centra. Má 35 hektárov, vznikla už v roku 1907. Piesok na ňu navážajú od Baltického mora.
Pláž v Bruseli označuje CNN ako tú, na ktorej sa dá „ideálne predstierať, že ste v lukratívnom letovisku, hoci ste v meste“.
Tritisíc ton piesku od Severného mora každé leto navezú pozdĺž bruselského kanála. Aj tam sú typické športoviská, hodiny tanca či rugbyové zápasy.
Parížania sa slnia pozdĺž Seiny. V roku 2002 tam bola iba malá mestská pláž na pravom brehu rieky, dnes patrí k najväčším v Európe. V Seine nie je povolené sa kúpať, požičať sa dajú člnky či kajaky.
Pražské Žluté Lázně sú prírodný areál pozdĺž Vltavy.
Vo Viedni na Lothringerstraße od roku 2007 zasypávajú v lete pieskom mestské klzisko uprostred betónu, domov a uličiek. Pláž je rozdelená na športovú a gastro, kúpať sa tam nedá.
Paríž.
S vodou, no bez kúpania
Bratislavskú mestskú pláž prevádzkuje Telekom. Na petržalskom brehu Dunaja je už siedmy rok, hoci jej otvorenie skomplikovali júnové povodne.
„Piesok doviezlo 75 nákladných áut,“ povedal hovorca firmy Tomáš Palovský. „Jednou z hlavných noviniek je architektúra so zapracovaním elementu vody.“ Na mysli mal malý vodopád v bare a vodné lagúny. Osviežiť vodou sa dá len pod sprchami.
„Kúpanie mi trochu chýba, ale dá sa to nahradiť športom,“ hovorí Bratislavčanka Mária. Chodí sem so svojím synom. „Je to fajn, lebo sa tu stretnem s kamarátkami.“ Smeje sa, že raz mali na pláži firemnú poradu. „Posadali sme si na ležadlá do kruhu, hneď sme mali lepšie nápady.“
Neďaleko bolo kedysi prvé verejné prírodné kúpalisko Lido, známe ľadovo studenou vodou. Vzniklo v roku 1928, prístup do rieky bol upravený štrkovými nánosmi. Neskôr pribudli murované bazény napúšťané vodou z Dunaja.
Dnes už hygienici kúpanie v Dunaji neodporúčajú, vodu znečistila napríklad ropa z lodí.
Praha.
Viedeň.
FOTO: MAFRA – RADEK CIHLA, SITA/AP, SANDINTHECITY.AT
