Pohľad do stredovekej pekárne. V podobnom prostredí pracoval aj prešporský pekár Gregor, ktorého za krvismilstvo s dcérou popravili mečom.
Prípad prešporského pekára Gregora bol výnimočný a osobitý. Dopátrať sa však konečného a nespochybniteľného výsledku nebolo jednoduché. O pekároch sme už písali v súvislosti s nactiutŕhaním. Roku 1434 istý Schustel vulgárnymi nadávkami verejne pošpinil česť pekárskeho majstra Hanuša Maixnera.
Takmer presne o 75 rokov neskôr stál pred prešporským súdom ďaľší pekársky majster. Volal sa Gregor a spáchal čin, ktorým uvrhol hanbu na povesť pekárskeho cechu. Pekár Gregor bol krvismilník.
Krvismilstvo (či iným slovom incest) sa oddávna považovalo, a aj dodnes považuje za osobitne ťažký delikt. V stredovekých mestských právnych knihách (zákonníkoch či štatútoch) sa o ňom síce priamo nehovorí, no v súdnych zápisoch je zaznamenaných zopár prípadov.
Najstarší mestský súdny protokol s názvom Aechtbuch obsahuje zhruba 50 súdnych prípadov, v rámci ktorých je zachytených bezmála 250 deliktov v časovom rozpätí rokov 1435-1519. Prípad pekára Gregora je síce ojedinelým písomným svedectvom o krvismilstve v stredovekom Prešporku. Neznamená to, že podobné delikty nik iný vtedy nepáchal. Dodnes totiž incest sprevádza mlčanie postihnutých aj vinníkov.
Nevie sa, čo sa stalo s dcérou a dieťaťom
Priam cudnou strohosťou sa vyznačuje aj zápis v spomínanom prešporskom protokole: „Stalo sa roku 1510, za richtárstva Hansa Lachenpergera v meste Prešporku. Item, Gregor Peckh (čiže pekár) sa priznal, že v nočnom čase, keď už jeho manželka spala, vstal a ľahol si k vlastnej dcére, páchal s ňou smilstvo, takže tá potom otehotnela a čaká dieťa.“
Zo zápisu, ako vidno, sa nedá veľa zistiť. Nie je jasné, čo doviedlo pekára Gregora ku krvismilstvu, ani čo sa stalo s pekárovou dcérou a s dieťaťom. Išlo o váženého a navonok ctihodného mešťana, muža v rokoch. Dá sa predpokladať, že Gregor mal vtedy 45 až 50 rokov, keďže dcéra musela byť prinajmenej 15-ročná. Súdny zápis však nedáva odpoveď ani na to najpodstatnejšie, a to – aký ortieľ vyniesol prešporský súd.
Viacerí starší historici (J. Király, T. Ortvay, J. Holák), ktorí sa kauzou zaoberali, sa uspokojili iba s pravdepodobným dohadom o rozsudku. Podľa obdobných prípadov sa dalo usudzovať, že pekára Gregora neminul hrdelný trest rovnako ako istého Jána Kramera. Toho súdili na Spiši za nedovolené styky s osvojenou dcérou, čo súd kvalifikoval ako krvismilstvo. Odsúdili ho na smrť, a to upálením zaživa. Súd však napokon na veľké prosby zohľadnil, že dotyčný mal päť malých detí, a z milosti ho namiesto upálenia sťali.
Pekára sťali 14. júla 1509
Pre prácu nejedného historika je často príznačná buldočia vytrvalosť. Azda preto ma len predpoklad o popravení pekára Gregora neuspokojil. Podrobnejším bádaním v písomných fondoch Archívu mesta Bratislavy sa mi podarilo potvrdiť a zároveň spresniť termín popravy. Stalo sa to v júli 1509, a nie roku 1510, ako sa uvádza v citovanom súdnom zázname. Jednoznačne to dokladá stručný, po nemecky písaný výdavkový záznam komorného pisára v knihe mestských účtov z fiškálneho roku 1509-1510: „Item. V sobotu po Margaréte (čiže 14. júla 1509) som vyplatil dvom katom, a to majstrovi Martinovi a majstrovi Václavovi, za to, že popravili sťatím pekára Gregora a Petra Hungera (čiže Uhra), každému po 1 libre denárov, čo spolu činí 2 libry denárov.“
Podľa zaužívaného zvyku sa poprava sťatím uskutočnila na Hlavnom námestí pred radnicou, a to určite v stredu (čiže 11. júla 1509), keď sa v Prešporku konal pravidelný týždenný trh, takže o divákov nevšedného krvavého predstavenia núdza nebola.
Autor: VLADIMÍR SEGEŠ(autor je vojenský historik)
