BRATISLAVA. Oproti Katedrále sv. Martina vidno múr mestských hradieb, schody, no na ich konci mreže.
Turisti cez ne nakúkajú, otázky, ako sa dostať dnu, sú časté. Odpoveď je však už viac než desať rokov rovnaká. Oficiálne nijako.
Mestské hradby v historickom centre Bratislavy sú zatvorené od roku 2001. Mesto roky tvrdí, že na obnovu nemá, bez údržby sa však náklady na opravy zvyšujú. Zadlžená Bratislava s rekonštrukciou, ktorú vyčíslila na asi 1,7 milióna eur, v rozpočte zatiaľ neráta.
Napriek tomu však existuje na meste zámer otvoriť historické hradby ľuďom, aspoň čiastočne.
„Hľadáme dobrovoľníkov na upratovanie a vyčistenie, architektov, pamiatkarov, ale aj financie na ich rekonštrukciu,“ vyzýva na sociálnej sieti magistrátu Michal Feik, poradca primátora.
Hovorí, že mesto s najnovšou iniciatívou oslovil Bratislavský okrášľovací spolok. „Prišli s návrhom na pomoc, poskytnutie dobrovoľníkov, prípadne odborníkov, pamiatkarov či architektov na revitalizáciu priestoru.“
Smeti sa dnu dostali
Hradby a čísla
1991 – posledná rekonštrukcia, turisti mali prístup do hradieb
2001 – zatvorenie hradieb pre verejnosť, odvtedy sa plánuje ich rekonštrukciu
2004 –čiastočná obnova Baxovej veže ako časti mestského opevnenia
2007 – neúspešná žiadosť o grant na ministerstve;
Foto: Gabriel Kuchta
Magistrát teraz podľa poradcu pripravuje nízkonákladové sprístupnenie hradieb.
Do historického priestoru je dnes oficiálne vstup zakázaný, niektorí sa však dnu dostanú. Dokazuje to neporiadok, fľaše, plechovky, výkaly.
Feik preto hovorí o nutnom upratovaní, ktoré chcú s okrášľovacím spolkom zorganizovať. Spolok vyzýva brigádnikov už tento piatok 9. augusta. Začiatok ohlásili na 10.00 doobeda.
Odstraňovať budú neskôr aj burinu, ktorá prerastá kamennými hradbami a náletovú zeleň.
Čistenie by malo byť prvou fázou otvorenia priestoru. Druhou je podľa Feika sanácia.
Mesto vraj chce priestor upraviť tak, aby nebol nebezpečný – pôjde o ochranné sieťky proti padajúcim tehlám, zatvorenie nebezpečných častí, obitie padajúceho muriva či odstránenie zhnitých dosiek.
V poslednej fáze by mala prebiehať postupná rekonštrukcia a oživovanie priestoru rôznymi podujatiami.
Feik nevylučuje ani otvorenej stále prevádzky, napríklad kaviarne či vinárne.
Maroš Mačuha, výkonný riaditeľ okrášľovacieho spolku, hovorí aj o wifi pokrytí, čitárni či predajni so suvenírmi. „Chceme, aby hradby žili, aby na ne chodili turisti ako aj Bratislavčania a aby boli v noci nasvietené.“
Hradby by mali mať letný a zimný režim a tiež denný a nočný. V noci by boli mimo kultúrnych akcií pre bezpečnosť zatvorené. V ideálnom prípade navrhuje spolok strážnika.
Peniaze zatiaľ neisté
Na celkovú obnovu chátrajúcich hradieb mesto nemá, čiastkové otvorenie ešte vyčíslujú.
„Náklady na prvú fázu budú dobrovoľníci, náklady na druhú fázu vyčíslujeme,“ hovorí poradca primátora.
„Tretia fáza v minimalistickej verzii bude stáť asi 400-tisíc eur na základnú sanáciu, respektíve asi 800-tisíc eur aj s vytvorením stálej prevádzky a s napojením sa na inžinierske siete.“
Pomoc s financovaním sľubuje aj okrášľovací spolok. „Budeme zháňať peniaze z grantov a prípadne od súkromných osôb,“ vraví Mačuha.
„Chceme participovať aj na fundraisingu. Mame tiež okolo seba veľa odborníkov, ktorí môžu pomôcť.“
Hnilé terasy
Po obhliadke priestoru mesto teraz analyzuje, kam by mohli v rámci zničených hradieb pustiť ľudí a kam už radšej nie. Isté je, že až do úplnej rekonštrukcie sa turisti nedostanú na prehnité drevené konštrukcie, terasu a vyhliadky. Sú už roky v dezolátnom stave.
Feik dodáva, že mesto musí tiež zabezpečiť, aby ľudí neohrozovali padajúce tehly z koruny múrov. Po čiastočnom otvorení by sa ľudia mohli podľa poradcu poprechádzať po chodníkoch medzi hradbami a nádvoriami. „Cieľom je spriechodniť hradby tak, aby sa dalo prejsť na Židovskú ulicu.“
Hradby by mali lákať najmä turistov. „Už sme diskutovali s organizáciou Bratislava Tourist Board, ktorá je ochotná nás podporiť, eventuálne aj finančne,“ dodáva poradca.
Mačuha uznáva, že priestor potrebuje komplexnú obnovu. Dnes opadávajú kusy tehál z koruny muriva a ohrozujú autá jazdiace po frekventovanej Staromestskej ulici. V murive a dlažbe sú trhliny.
Silný vietor už pred rokmi narušil konštrukciu drevenej vyhliadky pri katedrále a mesto ju tak muselo demontovať.
Rozpadáva sa aj Vtáčia veža, ktorú ž roky halí lešenie a obrovská reklama.
Obnovu brzdia peniaze aj pozemky
Historický priestor má nevyjasnené majetky. Problém mesto neriešilo roky.
BRATISLAVA. Mestské hradby v historickom centre to nie sú len rozpadávajúce sa múry a chodníky pomedzi ne. Ide o priestor pozdĺž frekventovanej Staromestskej ulice so schodmi, rozhľadňou, vežami, balkónom, svetlíkom či metalurgickou pecou, ktorú objavili archeológovia.
Poradca primátora Michal Feik hovorí, že celý stav hradieb, čiže hradobného a parkánového múru dalo mesto zamerať geodetmi. Výsledky ukázali nevyjasnené pozemkové vzťahy. Väčšina historických objektov síce vlastní mesto, niektoré však majú iných vlastníkov – cirkev či súkromníkov.
„Zameranie ukázalo, že objekt sa nachádza na pozemkoch hlavného mesta ako aj na pozemkoch vo vlastníctve iných subjektov.“
Až po tom, ako mesto vyrieši pozemky, chce hradby zveriť GIBu, Generálnemu investorovi Bratislavy a zapísať ich do katastra. „To je problém, ktorý sme zdedili po našich predchodcoch,“ dodáva Feik.
Nevyjasnené pozemkové vzťahy tak komplikujú celú obnovu.
Ďalšou brzdou sú peniaze. Mesto v minulosti žiadalo aj o granty na ministerstve kultúry, je tam však nutná finančná spoluúčasť mesta.
„V rámci nového konceptu pripravíme podklady tak, aby bolo možné v ďalšej výzve žiadať o grant,“ sľubuje poradca.
Maroš Mačuha, výkonný riaditeľ okrášľovacieho spolku, spomína aj vyhlásenie architektonickej súťaže a okrem grantov na ministerstve aj Nórske fondy či Cezhraničnú spoluprácu.
Lucia Tkáčiková
Ako to vyzerá v mestských hradbách?
Pozrite si fotogalériu >>
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Hradby! Vstup zakázaný.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Múr hradieb sa rozpadáva, kúsky tehál padajú na Staromestskú cestu.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Zarastené chodníky dnes.
FOTO - MAGISTRÁT MICHAL FEIK
Aj o takého pohľady dnes prichádzajú turisti.
FOTO - MAGISTRÁT MICHAL FEIK
Vtáčiu vežu drží lešenie, roky ju halí aj reklama.
FOTO - MAGISTRÁT MICHAL FEIK
Smeti nechýbajú ani na neprístupných hradbách.
FOTO - MAGISTRÁT MICHAL FEIK
