Riaditeľ chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty PETER PUCHALA na dovolenke porovnáva ochranu prírody u nás a v zahraničí.
Máte v lete viac práce ako v zime?
„Jednoznačne. Je vegetačná sezóna, končí sa hniezdna sezóna vtákov. V jarnom a letnom období je život v prírode podstatne pestrejší. Celoročne robíme aj kancelársku prácu, ale v zime prevláda. Väčšina našich pracovníkov je v lete častejšie v teréne.“
Čo si máme predstaviť pod prácou v teréne?
„Hlavne monitorovanie jednotlivých zložiek prírody, rastlín, zvierat a územia. K nim píšeme odborné stanoviská pre ministerstvo životného prostredia a obvodné úrady. Veľa ľudí si myslí, že práca ochranára je pohodová, že je stále vonku, ale veľká časť je práve kancelárska robota.“
Ale v teréne občas niečo zaujímavé musíte zažiť, nie?
„Raz na jar počas monitorovania vtákov ku mne zrazu prišlo malé prasa. Nasledovalo ma, aj keď som sa od neho snažil odísť. Zrejme si myslelo, že som jeho matka. Asi po pol kilometri sa mi ho podarilo odohnať a dohovoriť mu, že nie je na dobrej adrese. Horšie by bolo, keby prišla jeho skutočná matka. Netuším, čím som mu ju mohol pripomínať.“
Aké veľké územie spravujete? Je vás dosť?
„Chránená krajinná oblasť má plochu vyše 60tisíc hektárov. Od Devína až po Nové Mesto nad Váhom. Spravujeme aj otvorenú krajinu v okolitých okresoch. Na to všetko nás je jedenásť. Pomáhajú nám aj dobrovoľníci. Vôbec to nestačí. Problémom sú samozrejme peniaze. Záujem o toto zamestnanie je veľký, ale nie sú na to kapacity. Keby nás bolo tak pätnásť, fungovalo by to lepšie.“
Aké školy majú zamestnanci, ktorí u vás pracujú?
„Sú to absolventi Prírodovedeckej fakulty, odborov biológia a najmä enviromentalistika. Tiež lesníci z Technickej univerzity vo Zvolene, ľudia z poľnohospodárskych škôl a dendrológovia, ktorí majú na starosti dreviny. Ja som vyštudoval biológiu a vždy som chcel robiť podobnú prácu. Či už vedeckú, alebo ochranársku. V podstate sa mi splnil životný sen.“
Dá sa pomôcť prírode zvládať letné horúčavy?
„Vyslovene takéto opatrenia nemáme. Skôr riadime to, čo sa na našom území deje. Mali by sme o všetkom vedieť a zabezpečiť, aby sa všetko dialo podľa zákona o ochrane prírody, zabraňovať jej poškodzovaniu.“
Kam chodíte na dovolenku?
„Väčšinou sa vyberiem do iného chráneného územia. Porovnávam prístup k ochrane prírody u nás a v zahraničí.“
V čom sa môžeme poučiť a je niečo, čo robíme lepšie?
„Mám dobrý pocit z fungovania parkov v juhovýchodnej Ázii a v Afrike, aj keď ich voláme krajinami tretieho sveta. V ich chránených územiach a národných parkoch funguje vstupné a rozvinutá sieť ľudí, ktorí z toho profitujú. Pritom to nepôsobí masovo, turistov vedia usmerniť. Je tam sieť drobných hotelov a každý z nich má certifikovaného sprievodcu. Vstupné do národných parkov by mohlo byť aj u nás. Mení to vnímanie hodnoty územia.“
