Národné múzeum predstaví, ako sa meral čas

Praktické pomôcky merania času – kalendáre od stredoveku až po súčasnosť predstaví verejnosti unikátna výstava Ako sa meral čas.

(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

BRATISLAVA. Výstavu otvorí vo štvrtok 1. augusta o 16:00 Slovenské národné múzeum (SNM) v Hudobnej sieni Bratislavského hradu. Výstavu pripravil Archív SNM v spolupráci s Historickým múzeom SNM a množstvom ďalších archívov, knižníc a múzeí, ale aj zo súkromných zbierok z celého Slovenska.

Návštevníkom priblíži informácie o vzniku a vývine kalendárovej tvorby na dnešnom území Slovenska, ako aj o kalendároch, ktoré sem boli dovážané, informovalo národné múzeum.

Výstava Ako sa meral čas bude na 3. poschodí Bratislavského hradu prístupná do konca januára budúceho roka.

Staré kalendáre, hodiny a hviezdne mapy

Medzi najzaujímavejšie exponáty patria kalendáre z liturgických a astronomických kníh zo 14. a 15. storočia, napríklad aj fragment uhorského kalendára z roku 1496 či tabuľový drevený kalendár z roku 1580. Zaujímavé sú fragmenty nemeckej produkcie kalendárov tlačených pre Uhorsko v Nemecku, Rakúsku alebo Poľsku.

Kalendáre dopĺňa rad historických predmetov súvisiacich s vnímaním a meraním času – slnečné, vežové, stolové, nástenné a vreckové hodiny, vzácne glóbusy, mapy, rytiny a olejomaľby s motívom denných a ročných období a ďalšie predmety.

Zaujímavé sú medzi inými glóbus hviezdnej oblohy z roku 1603 zapožičaný zo Slovenského národného archívu v Bratislave, či kostené cestovné slnečné hodiny zo 17. storočia zo zbierok SNM - Archeologického múzea.

Výstava, ktorú kurátorsky pripravila Elena Machajdíková z Archívu SNM, poukáže na mnohé dejinné súvislosti, aj na to, že prvým národným kalendárom bol kalendár na rok 1805 od Juraja Palkoviča. Nechýbajú ani obľúbené kalendáre našich predkov, napríklad Domová pokladnica Daniela Licharda, kalendáre Matice slovenskej, krajanských spolkov a cirkví.

Rôzne vnímanie času

Výstava Ako sa meral čas pripomína, že je to práve čas, ktorý určuje a ohraničuje život človeka. Predstavy o čase pritom vnímali a definovali rozličné kultúry v rôznych obdobiach rozmanito.

“Európske ponímanie času vyšlo z antických teórií o cyklickom čase a zo židovských predstáv o nenávratnosti dejín, ktoré prevzalo aj kresťanstvo,“ upozorňuje kurátorka výstavy a dodáva, že praktickou pomôckou zaznamenávania času je práve kalendár.

Slovo kalendár pochádza z latinčiny. Pôvodne ním Rimania označovali knihu dlhov (Calendarium). Znaky pre deň, mesiac i rok poznali už starí Babylončania v 4. tisícročí pred naším letopočtom. Minútová ručička sa stala súčasťou hodín koncom 16. storočia a sekundová okolo roku 1800.

Najstaršie hodiny

K najstarším hodinám patrili slnečné, presýpacie, vodné, svetelné, olejové, pieskové. Za tzv. svetový čas (slnečný čas) sa od roku 1884 do súčasnosti uznáva čas na greenwichskom poludníku (Greenwich Mean Time – GMT). Na území dnešného Slovenska sa kresťanský letopočet od narodenia Krista začal používať po zániku Veľkej Moravy.

Začiatok roka od 1. januára sa presadzoval postupne, do začiatku 14. storočia bol zriedkavý. V Európe sa rozšíril až od 16. storočia, informovalo ďalej SNM.

Celou výstavou prechádza interaktívna línia, ktorou prevedie najmladších návštevníkov maskot detských programov lišiak. K výstave je pripravený rad sprievodných podujatí.

Prvé je v pláne 17. septembra, keď sa o 10:00 začne prehliadka výstavy s lektorským výkladom autorky Eleny Machajdíkovej pre pedagógov a odbornú verejnosť. Autorka výstavy prevedie všetkých návštevníkov expozíciou aj 28. septembra od 15:00.

K výstave pripravuje národné múzeum aj vzdelávacie programy pre materské, základné a stredné školy. Výstavu možno navštíviť na Bratislavskom hrade denne okrem pondelka od 10:00 do 18:00, pričom posledný vstup je o 17:15.

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 672
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 937
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 223
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 158
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 732
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 530
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 758
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 413
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 987
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 786

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop