Dizajnér Karol Krčmár nedávno získal cenu Gold Pack už po tretí raz. Tento rok za kolekciu obalov z dvojvrstvovej papierovej lepenky.
FOTO SME – PAVOL MAJER
To sú slová výtvarníka a dizajnéra Karol Krčmára, ktorý získal na bratislavskom veľtrhu polygrafie a papiera Printing hlavnú cenu Gold Pack za kolekciu svojich obalov z dvojvrstvovej papierovej lepenky. Nájdeme medzi nimi obaly na fľaše rôznych veľkostí, ale i osobito riešené košíky a košíčky – a to všetko nielen esteticky, vizuálne pôsobivé, ale aj praktické a vhodné pre náš každodenný život.
Ibaže… Práve tu začína podľa Karola Krčmára aj problém. Lebo dizajn na Slovensku má síce mnohých uznávaných predstaviteľov, ale tak ako jeho, aj ich výrobky zostávajú obvykle iba v rovine ďalej nevyužívaných prototypov. ,,To by bolo naozaj na dlhú debatu, ako sa u nás duševné vlastníctvo stále málo cení a ako výrobcovia obvykle radšej preberú hotové riešenie zo zahraničia, než by dali šancu niekomu z domácich tvorcov. Iste, existuje riziko, že niečo nemusí vyjsť. Ľahšia cesta však nemusí byť vždy iba dobrá.“
Karol Krčmár totiž tvrdí, že dnes, keď sa kvalita výrobkov viac-menej vyrovnáva, spotrebiteľ sa rozhoduje čoraz častejšie podľa ich vzhľadu a funkčnosti – a v tom je úloha dizajnéra naozaj nezastupiteľná. ,,Nie je to dobré, pretože tým trpí predovšetkým spotrebiteľ, ktorému by výrobky mohli uľahčiť život. Nevraviac už o tom, že dizajnérsky kvalitne vyriešená vec je i esteticky hodnotná a môže pôsobiť pozitívne na celkovú atmosféru v domácnosti, na pracovisku a podobne.“
Karol Krčmár vie, o čom hovorí. Veď cenu Gold Pack získal už po tretí raz. Prvá mu bola udelená v roku 1998 za návrhy obalov hračiek Carlo, v roku 2000 za kolekciu obalov Jeseň 2000, a k tomu treba pripočítať aj viaceré uznania zo zahraničia, medzi ktorými je i Cena Andyho Warhola, ktorú získal v roku 1996 v Rakúsku, v grafickej súťaži na tému Billboard pre radosť. Pritom na Slovensku je stále jej jediným držiteľom.
A iba tak mimochodom. Karol Krčmár je aj autorom postavičky Šénenáciho, ktorá ešte donedávna zdravila okoloidúcich z výkladu Café Roland na Hlavnom námestí a kde sa stále nachádza i jeho replika šachového automatu, čiže Turka-šachistu, ktorého v roku 1770 zostrojil Wolfgang von Kempelen pre cisárovnú Máriu Teréziu. Rovnako však je jeho dielom i vizuálna podoba Dvora remesiel na Obchodnej ulici spolu s veľkými drevený-mi plastikami-kreslami ,,dedka a babky“.
Mnohé deti zasa zrejme poznajú jeho knihu Kirigami, ktorá ponúka množstvo nápadov na priestorové tvarovanie papiera nožnicami a ktorá má už za sebou i vydania v Čechách, Maďarsku a Nemecku a už teraz vzniká i jej pokračovanie, lebo ako sám vraví: ,,Mojím problémom nikdy neboli nápady. Tých mám vždy dosť. Iba ma trápi, že aj keď ich odborníci oceňujú, stále nemáme s mojimi kolegami doriešené cesty, ktorými by sa dostávali až k ľuďom. Možno by mohlo ísť o istý druh manažérov, ktorí by vytvárali spojenie medzi tvorcami a výrobcami. Isté je totiž jedno. Kým sa tak nestane, bude naša práca stále často zostávať iba v ateliéroch a nedostane sa tam, kam patrí. K ľuďom.“
JANA LUKÁČOVÁ
