„Musíme verejnosť informovať a vychovávať,“ povedal Ivan Koza, prezident Slovenskej onkologickej spoločnosti, „aby sme už nedostávali otázky, ako napríklad či je pacient liečený ožarovaním rádioaktívny, a teda nebezpečný pre svoje okolie a rodinu.“
„V súčasnosti máme na Slovensku 250 – 300 000 vyliečených onkologických pacientov. Títo ľudia sú diskriminovaní, najmä ak sa chcú po chorobe vrátiť opäť do zamestnania,“ hovorí MUDr. Ján Siracký.
Zamestnávatelia hodnotia ľudí po onkologickom ochorení skepticky.
Ďalším problémom je vzťah pacient – lekár. „Je dôležité, aby lekár pre sústredenosť na chorobu nezabudol na pacienta,“ vysvetľuje Ivan Koza.
„Pacient potrebuje, aby bol lekár nielen vysoko profesionálny, ale aj humánny. Pocit istoty, dôvery, starostlivosti a pochopenia sú základným predpokladom vyliečenia pacienta.“
JANA PARKROVÁ
príbehS diagnózou rakovina prsníka bola pani Alžbeta operovaná pred deviatimi rokmi. „Dôverovala som lekárom,“ hovorí dnes 61-ročná bývalá učiteľka.
„Celá rodina sa mi snažila pomáhať, rýchlo hľadali všelijaké zdroje, alternatívnu liečbu. Bola som aj u psychotronika, aj u ľudového liečiteľa. Ale vždy som hovorila: Ja dôverujem lekárom a nemám takú pevnú vôľu, aby som si mohla dovoliť nejsť na operáciu. Jednoducho verím súčasnej medicíne.
Znášať všetky tie útrapy, čo so sebou prinášala chemoterapia, mi pomáhal les. Bývam v Karlovej Vsi a mám ho hneď pri dome. Dennodenne som chodila aj dve hodiny po vonku tak, ako odporúčali lekári. Aby sa to vydýchalo. Za každého počasia hodinu doobeda, hodinu poobede.
V dobrom si spomínam aj na moju obvodnú lekárku. Vždy ma povzbudzovala. Informovala ma pravdivo, ale nikdy som z jej ordinácie neodchádzala s hrôzou v očiach. Na začiatku mi vysvetlila, že moja liečba bude pozostávať z chemoterapie, rádioterapie a ukončí ju kúpeľná liečba. Samozrejme, tej fázy kúpeľnej liečby som sa nevedela dočkať. A keď mi pri chemoterapii vypadali vlasy, utešovala ma, že mi narastú znovu a možno aj kučeravé…“ (japa)
