BRATISLAVA. Počet barov v meste síce nie je kritériom jeho krásy, ale keď už ktosi vari pred polstoročím vymyslel a trval na tom, že Bratislava je krásavicou na Dunaji, mohol jej dopriať viac nočných podnikov.
Prím medzi socialistickými barmi hrali Lotos a Cercle v hoteli Carlton či Devín bar v rovnako špičkovom neďalekom hoteli.
Oproti na Hviezdoslavovom námestí bol Park, kúsok odtiaľ Perugia s prvým striptízovým programom, na ktorý sa zvedavá Slovač zvážala autobusmi od Tatier k Dunaju, a na Gorkého obľúbená Jalta. U pánov sa vyžadoval oblek, čo neskúsených zaskočilo, no pohotový šatniar za pár korún navliekol na hosťa erárne sako a noc bola zachránená.
Živá hudba aj teplé jedlo
Osobitnou kapitolou však bol Kryštál bar na rohu Mariánskej (vtedy Markušovej) a Špitálskej (vtedy Ulice Československej armády). Bol to trochu zavádzajúci názov, aj tam síce v podzemí vyhrávala živá hudba, napríklad trio Gejzu Toperczera, no od ostatných barov sa tamojšia atmosféra a zariadenie líšili tým, že prílišnú intimitu neposkytovali. Za falošnou romantikou sa sem nechodilo.
Najzásadnejší rozdiel však bol v inom. Kryštál bar bol predovšetkým nočnou reštauráciou, azylom zúfalo hladných a smädných hostí, ktorých sem nemilosrdne hnali zatváracie hodiny okolitých krčiem a vinární.
Populárne polievky
HODNOTENIE
Kryštál bar
- jedlo a nápoje 3 body
- obsluha 2 body
- toalety 2 body
- atmosféra 2 body
Ako hodnotíme: Každá z kategórié môže získať päť bodov, spolu teda maximálne 20 bodov.
Záujem občanov bol enormný, noc čo noc stáli pred zamknutými sklenenými dverami húfy nedočkavcov a pohľadom hypnotizovali tých šťastlivcov vnútri, aby už dojedli a vypadli. Koľko ľudí vyšlo, toľko vstúpilo dnu. Kus za kus.
Väčšina ľudí vlastne pozná z Kryštál baru len jeho hornú reštauračnú časť, do ktorej sa vchádzalo priamo z ulice, a v bare v suteréne nikdy nebola.
Legendou boli najmä hutné a chutné polievky (hlavne fazuľová), po ktorých sa dalo aj nadránom dôstojne vrátiť k rodinnému kozubu alebo odštartovať ďalšie kolo alkoholického občerstvovania.
Len o niekoľko metrov vedľa bola podobná šanca najesť sa v La Palome (neskoršom Smíchovskom dvore), no tá na slávu Kryštál baru nikdy nedosiahla. Prebojovať sa do Kryštálu bolo vecou cti.
Návrat do deväťdesiatych
Kryštál bar už určite nie je prestížnym podnikom. Dostať sa dnu nie je práve tým, čím by sa človek chválil pred priateľmi. Dnes je to už len zapadnutá krčma pre milovníkov automatov.
Povestná nočná reštaurácia na úrovni ulice ustúpila parfumérii, bar v podzemí je prázdny aj po večeroch.
Kryštál bar stratil punc výnimočnosti. Aj keď na dverách hrdo hlási, že je otvorený nonstop, nie je to už nič nevídané.
Pivo majú priemerné a vzhľadom na prostredie za nadpriemerné ceny, obsluha je milá, ale občas akosi zabúda vydávať centy. Záchody sú celkom obyčajné, v dávkovači na mydlo však chýba to podstatné a sušička na ruky je tiež len na okrasu.
Z Kryštál baru je dnes herňa s blikajúcimi automatmi, pokašliavaním niekoľkých štamgastov a zafajčenými sedačkami. Navyše, napriek silnej klimatizácii sa podnik zdá byť zle vetraný. Inými slovami, dačo tam nevonia.
Plastová ruleta a kryštál na rohu Mariánskej a Špitálskej sú dnes už viac spomienkou, než lákadlom pre celonočnou zábavou zmorených študentov.
Niečo však Kryštál bar ponúka v takmer autentickej podobe – z červených kobercov a poťahov z koženky ako zo starých vlakov na sedačkách ide dokonalá atmosféra deväťdesiatych rokov.
V bare počas letného dňa...
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
