BRATISLAVA. Akcia bola do poslednej chvíle utajená. „Nepoviem vám ani svoje meno. Pri kontrole som len číslo 150,“ hovorí jedna z dvojice kontrolórok.
Na kontroly v rámci Bratislavy nemajú k dispozícii auto, jazdia autobusom. Služobný mobil síce majú, ale zavolať nám nemôžu, aby nemíňali kredit.
Prvé bolo kúpalisko Matador. „Pôjdeme si kúpiť lístky a vy prídete o niekoľko minút neskôr za nami,“ diktuje pokyny kontrolórka. Lístky na kúpalisko predávajú v poriadku.
Bez bločkov, preukazu i mena
Bločky však potom nevydali v miestnom bufete. V raňajších hodinách ho využívajú postarší štamgasti, pozerajú televíziu a nad nimi sa vznáša dym z cigariet. „Chodím sem už 30 rokov. Bol som na Matadorke plavčík, ktorý nevedel plávať,“ smeje sa Leopold nad rumom v kofole.
Vo výčape nedávali bločky. Čašníčka, ktorá priniesla kofolu, nemala pri sebe zdravotný preukaz, prevádzka nemala žiaden názov a na doplnkovom tovare ako čipsy alebo tyčinky chýbali cenovky. „Ja viem, aké sú ceny, ktoré máme na pulte. A poznajú ich aj ľudia,“ tvrdí sebavedome čašníčka. Keď podnikateľ zistil, že pri sebe nemá ani rozhodnutie hygienika, začal sa vyhovárať na šikanovanie štátu a zbytočné kontroly, ktoré ho k aktivite nedonútia.
Kontroly ako zvyk
Kým kontrola trvala len pár minút, spísanie záznamov o nálezoch zabralo vyše hodiny. Kontrolóri vypisujú hŕbu papierov ručne. Všetko musí byť zaznamenané pre prípad súdneho sporu. Majiteľ Mário Horňák je pri kontrole flegmatik, zvykol si na ne, no naprávať nič nechce. „Pred pár dňami tu boli hygienici a daniari. Keď chcú, stále tu niečo nájdu,“ krčí plecami.
„Majiteľ určite dostane pokutu, o jej výške sa rozhodne až v správnom konaní,“ vraví riaditeľ bratislavskej SOI. Len za nevydanie bločka mu hrozí sankcia vo výške najmenej 330 eur. Ak sa zarátajú aj ostatné prešľapy, pokuta môže narásť do 500 či 600 eur.
Kontrola Rosničky
Druhým cieľom bolo kúpalisko Rosnička v Dúbravke. Hoci nám kontrolórky tvrdili, že chodia na kontroly autobusom, na kúpalisko sa dostali rýchlejšie ako my autom.
Vstup prebehol hladko. Mladá brigádnička vydala lístok aj bloček. Pokutu nedostane ani reštaurácia Rock Café, kde pred pár dňami ani daniari ani hygienici nenašli pochybenie. Aj keď v Rock Café nič nenašli, kontrolórka sa pustí do vypisovania hŕby papierov.
Vývoj cien je rýchly, kto by to prepisoval
Majiteľ výčapu na kúpalisku Matador MÁRIO HORŇÁK veľmi krčmu ani po kontrole meniť nechce.
Čo hovoríte na takéto kontroly?
„Leto tu na Slovensku trvá dva mesiace, vtedy človek zarobí korunu, a desať mesiacov je to hoby, dotovaná záležitosť. A mne sem príde niekto z daňového úradu a začne nás tu otravovať s nejakou fiškálnou kasou za 200 eur. A za čo?“
Je ťažké naťukať nákup do pokladnice a dať lístok?
„Mám tu ceny okolo sedemdesiat centov. Nerobím ani so stopercentnou prirážkou.“
Otváracie hodiny alebo cenníky by sa dali riešiť.
„Problémom Petržalky je to, že to stále menia a stále niečo prikazujú. Keby sa s nimi dalo dohodnúť, že otvorené bude do dvanástej v noci. Nič tu naokolo nie je, nemáte koho rušiť, ale nie, jednoducho tu sa to nedá.“
Cenníky prečo nemáte?
„Momentálne je vývoj cien u nás taký rýchly, že každý mesiac prerábať cenníky, dávať ich tlačiť, zalievať, to nie je lacná vec. Pritom zákazníci presne vedia tie ceny. A cudzí človek sem nepríde. Kto by sem prišiel, do krčmy. Nikto.“
Teraz ich ani neplánujete doplniť?
„Dal som ich vyrobiť, lebo mi doniesli pekné fólie, len niekto ich musí napísať, to ja neviem.“
Takže tie kontroly sú skôr demotivujúce?
„Ale jasne, to je vyslovená buzerácia.“
jt,bj
