V bratislavských lesoch vykopali masky, pec i pedro

Bratislavské lesy schovávajú kryty z prvej svetovej vojny. Vykopávajú ich nadšenci.

Viac než päťdesiat vojnových krytov vyhľadali na vlastnú päsť, neskôr svoje nálezy porovnali s archívnou mapou.

DÚBRAVKA. Vstup do lesa už treba takmer hľadať. Ploty, ohradené súkromné majetky, nové domy. Hornú časť bratislavskej Dúbravky, ktorá susedí s lesom, mení posledné roky výstavba.

Dnes sa stavia nad zemou, kedysi pod ňou. Lokalita takzvanej Dúbravskej Hlavice ukrýva menšie i väčšie diery, chodby, priestory.

Viaceré tu vyhĺbili počas prvej svetovej vojny, no už roky zapadajú lístím, hlinou, zabudnutím, no aj odpadkami.

Zmeniť to plánuje občianske združenie Bunkre, ktoré už niekoľko mesiacov odkopáva jednu z dúbravských kaverien, čiže niekdajší delostrelecký úkryt. Chcú tu zriadiť múzeum.

Ukryté v lese

Kaverny

Delostrelecké úkryty na miestach s dobrým výhľadom počas 1. svetovej vojny – 28. júl 1914 - 11. november 1918;

dĺžka 3 – 18 metrov, často jeden či dva núdzové vchody, rebríky v šachte;

vylámané do skaly a potom betónované al. postavené vo výkope – kamenné steny s betónovou výplňou.

Foto: ĽUBOŠ VODIČKA

Pred mesiacmi len nepatrný vrch kamenného oblúka v zemi zasypaný kopou zeminy, dnes vysoký vstup do podzemia. Kaverny z prvej svetovej opäť ožívajú.

„Kto ich chce nájsť, musí vyjsť na horný koniec Brižitskej ulice v Dúbravke a sledovať zelený turistický chodník,“ navigujú ku kavernám, členovia združenia Bunkre.

Na prvej odbočke vpravo sa však treba vydať lesným neznačeným chodníkom. Jeden kryt je v kopci po niekoľkých metroch stúpania nenápadnou cestičkou, druhá kaverna je ďalej po lesnej ceste.

Osem dúbravských

„Dúbravskú líniu tvorí osem kaverien, odkrývame momentálne jednu,“ hovorí Peter Čiba, zakladateľ a predseda OZ Bunkre. S ďalšími nadšencami trávi hodiny odkopávaním hliny, čistením.

Kopec s dúbravskými kavernami sa podľa Čibu od prvej svetovej vojny veľmi zmenil. „Len pri odkopávaní vchodu ide o viac ako dva metre hliny na výšku a meter a pol na šírku, aby bol vstup znovu v rovine.“

S prácami začali vlani v decembri a väčšinou každú sobotu pokračujú. Okrem členov OZ Bunkre pomáhajú aj Dúbravčania, známi či miestni dobrovoľní hasiči.

Zaplavená a nenájdená

Nielen Dúbravka, no aj Kamzík, Železná studienka či Dlhé diely. Dokopy ich bratislavské lesy ukrývajú 51 a zopár ich je aj nad neďaleký rakúskym Wolfsthalom. V kavernách z prvej svetovej sa kedysi skrývali delostrelci alebo tu schovávali muníciu.

„Všetky úkryty členovia združenia nachádzali na vlastnú päsť, no neskôr sme si túto informáciu potvrdili dobovou mapou z archívu,“ hovorí Čiba. Len do jednej kaverny sa im vstúpiť nepodarilo, lebo bola zaplavená podzemnou vodou. S úsmevom dodáva, že ďalší kryt, hoci v ňom boli, už nevedia znovu nájsť.

Hľadať a putovať zapadnutými úkrytmi Čiba bežným turistom neodporúča. „S prístupnosťou nie je zväčša problém, no v mnohých padajú klenby, prípadne v nich nie je dostatok kyslíku, čo nie každý znesie a môže to mať vážne následky.“

Múzeum o rok

Bezpečná vraj bude kaverna v Dúbravke, ktorú odkopávajú a chcú sprístupniť ako múzeum v prírode. „Pripravujeme kompletnú rekonštrukciu, máme projekt,“ hovorí Čiba. „Pričom sa držíme dobových dokumentov a fotografií kaverien aj z iných oblastí.“

Múzeum by chcelo združenie otvárať budúci rok, kedy zároveň uplynie sto rokov od začiatku prvej svetovej vojny.

Čiba vraví, že podobné u nás zatiaľ neexistuje. Hoci v petržalskom bunkri funguje múzeum, zameriava sa na iné obdobie. „U nich je možné vidieť, ako to vyzeralo pred sedemdesiatimi rokmi, no naše múzeum bude prvé, ktoré sa posunie ešte o ďalších tridsať rokov do minulosti.“

Pivo aj Pedro

Okrem tohto krytu chcelo združenie odkopať aj netypickú kavernu nad futbalovým štadiónom v Dúbravke. Bola však podľa Čibu zasypaná účelovo a kompletne.

„Do jej vertikálneho východu, čiže komína, ľudia sypali odpadky dlhé roky, takže s každým vykopaným centimetrom sme objavovali staršie a staršie odpadky. Bola to takpovediac práca od plechoviek piva až po obaly od žuvačiek Pedro.“

Počas kopania objavili aj zvyšky starých plynových masiek, piecku, ktorú si priniesli bezdomovci, či starú amatérsku baterku vyrobenú z akumulátoru a maličkej žiarovky.

Kaverny v Dúbravke navrhli členovia OZ Bunkre aj na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku, stali by sa tak pamiatkami opevnenia bratislavského predmostia.

Kaverny využili aj Nemci

Stavali ich počas prvej svetovej vojny, no využili ich aj v druhej

BRATISLAVA. Kaverna, čiže priestor vyhĺbený pod zemou. Takéto úkryty či bunkre budovalo počas prvej svetovej vojny ministerstvo vojny. Bratislavu mali brániť zo všetkých strán, preto ich hĺbili na miestach s dobrým výhľadom. Často mali aj jeden či dva núdzové východy, niektoré sú ako šachty s rebríkmi vidno dodnes.

Najstaršie bratislavské patria k línii na Kamzíku, hovorí Peter Čiba, zakladateľ a predseda OZ Bunkre. „Svedčí o tom ich kompletná betonáž, v prípade kaverien v Dúbravke a na Dlhých dieloch hovoríme o konci vojny, kedy sa betonáž nestíhala dokončiť a preto siaha len asi do piatich či šiestich metrov hĺbky. Vytvárali ich so zámerom opevnenia Bratislavy pred postupujúcimi vojskami z východného frontu, teda hlavne Rusmi.“

Úkryty neskôr využili aj nemeckí vojaci, napríklad ako muničné sklady, počas druhej svetovej vojny.

Zdroj: OZ Bunkre

Výzva OZ bunkre

"Ak by sa medzi čitateľmi našli pamätníci, ktorí akýmkoľvek spôsobom využívali v minulosti opevnenie na Dúbravskej Hlavici, prípadne kdekoľvek v Dúbravke, alebo ak by mali ich fotografie z minulosti, boli by sme veľmi radi keby sa nám ozvali.

Chceli by sme zadokumentovať spomienky na túto časť našej histórie a v prípade, že by sa našlo viac fotografií, zorganizovať v čase ich slávnostného znovu sprístupnenia (plánované na august 2014) ich výstavu. V prípade fotografií zabezpečíme oskenovanie a originály budú vlastníkom vrátené.

Dokumentačný materiál poskytneme po spracovaní Mestskému ústavu ochrany pamiatok Bratislava, Pamiatkovému úradu SR a Vojenskému historickému ústavu."

Kontakt a píšte sem media@bunkre.info

bunkre.info