BRATISLAVA. Odpor proti ropovodu cez Bratislavou sa stupňuje. K župe a mestu sa pridali ďalší aktivisti. Zástupcovia občianskeho združenia Mladá Petržalka spustili včera petíciu.
„Dve trasy, ktoré vedú cez našu mestskú časť, vnímame ako riziko pre občanov, vodné zdroje a životné prostredie. Preto sme sa rozhodli túto tému viac priblížiť ľuďom,“ hovorí jeden z iniciátorov petície a poslanec bratislavského mestského zastupiteľstva Oliver Kríž (nezávislý).
Upozorňujú napríklad na nevýhodné finančné nastavenie projektu – Slovensko zaplatí 74 percent ceny projektu, pričom cez naše územie ide kratšia časť ropovodu.
Signatári upozorňujú aj na ekologické riziká. Pripomínajú napríklad ropnú haváriu v Slovnafte v roku 1971.
Usadeniny ropy v koryte Dunaja.
FOTO: archív Tibor Elek
Ropná havária Slovnaftu
Tibor Elek pracoval v roku 1971 v Západoslovenských vodárňach. Vodný zdroj pre Podunajské Biskupice a Vrakuňu neďaleko Slovnaftu museli po troch rokoch budovania a piatich rokoch prevádzky odstaviť pre znečistenie ropou.
„Za ten čas sa v dôsledku dlhodobého úniku ropy a jej produktov tak znečistili podzemné vody, že dodávka pitnej vody pre viac ako 120tisíc obyvateľov musela byť odstavená,“ hovorí Elek. Osem mesiacov vozili ľuďom vodu len v cisternách. Vodný zdroj je dodnes odstavený a nepoužiteľný.
Cez Slovenský raj
Argumentáciu ropnou haváriou v Slovnafte odmieta šéf Bratislava – Schwechat Pipeline a bývalý minister hospodárstva Róbert Nemcsics.
„Havária z roku 1971 nemá nič spoločné s ropovodom. To bola havária na zariadeniach Slovnaftu, nie ropovodu,“ hovorí Nemcsics.
Ropovod Družba má 440 kilometrov a vedie podľa Nemcsicsa okolo vodných zdrojov, cez chránené územia, akými sú Slovenský kras či Slovenský raj. „Aj konvenčný ropovod, akým je Družba, dnes už má elektronické systémy, vďaka ktorým je schopný zabrániť havárii,“ dopĺňa Nemcsics.
Argumentuje, že v Európe je osemnásť miest, ktorých centrami vedie ropovod, napríklad aj Rím alebo Amsterdam.
Bratislavou dnes vedú dva produktovody, cez ktoré prúdia produkty Slovnaftu. „Sú to 50ročné rúry, ktoré predstavujú oveľa väčšie riziko znečistenia spodných vôd ako ropovod,“ doplnil Nemcsics.
Definitívna trasa ropovodu Bratislava – Schwechat má byť schválená do konca roka. Predtým ešte bude verejná diskusia, ktorú plánuje mesto, župa a občianski aktivisti. Štát chce rúru viesť cez mesto.
