Interistky mali v sobotu dôvod na radosť. Zvíťazili nad rakúskym Hypo Niederösterreich 22:21. Zľava Zedníková, Sůkalová a Tobiášová.
ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
Nie je každodennou záležitosťou, že slovenský klubový oddiel zdolá niekoľkonásobného majstra či víťaza Ligy majstrov. V sobotu sa podobný kúsok podaril hádzanárkam Interu, ktoré v medzinárodnej ligovej súťaži zdolali rakúsky Hypo Niederösterreich Viedeň 22:21. O víťazstvo sa zalúžila aj 20-ročná Košičanka LUCIA TOBIAŠOVÁ, ktorá za žlto-čiernych hrá už tretiu sezónu. „Súper so zvučným menom je vždy veľkou motiváciou,“ povedala. „Nálada v tíme bola pred zápasom na správnej frekvencii. Pôvodne sme išli do súboja s predstavou, že nemáme čo stratiť, no hlavne neurobiť blamáž. Úvod nám celkom nevyšiel, neskôr sme za pomoci oboch brankárok Fabiánovej a Sůkalovej chytili dych. Povedali sme si, že by sa dalo aj vyhrať, čo sa aj napokon stalo.“ V stretnutí s Hypom Lucia strelila až jedenásť gólov.
Kedy ste začali veriť, že zvíťazíte?
„V druhom polčase, keď sme začali doťahovať trojgólovú stratu.“
Ktorý z vašich gólov bol najdôležitejší?
„Všetky boli dôležité, no najviac sa mi vydaril ten posledný, ktorý znamenal v 26. minúte zvýšenie skóre na 20:18. Bol to odvážny prienik s dobrým zakončením. Tak by som si predstavovala svoju hru.“
Po predchádzajúcich dvoch sezónach sa pre vás javí tá tretia ako najlepšia.
„V novom prostredí som sa musela najprv udomácniť. Okrem toho ma prenasledovalo množstvo zranení či ochorení. Ak hráčka netrénuje, nemôže podávať stabilné výkony a byť oporou tímu. Verím, že sa v tomto roku budem môcť sústrediť len na zlepšovanie výkonnosti.“
Ako sa cítite v Bratislave?
„Najprv som bola presvedčená, že sa určite vrátim do Košíc. Teraz som si na Bratislavu už zvykla. Našla som si priateľa Adama, ktorý je tiež Košičan, no pracuje v Bratislave. Dnes zvažujem, či sa niekedy do rodného mesta vrátim.“
Kam si najradšej zájdete?
„Budete sa čudovať, no najradšej sa promenádujem v Poluse a rada šoférujem. Mám vodičský preukaz len od apríla, často sa mi stáva, že porušujem dopravné predpisy. Zatiaľ som s policajtmi nemala tú česť sa stretnúť, no raz som sa im vyhla len vďaka vodičovi, ktorý išiel tesne predo mnou. Jeho zastavili a ja som sa nenápadne prešmykla ďalej.“
MIROSLAV HÝLEK
