Na Lúčnicu a jej detské folklórne súbory bol Štefan Nosáľ právom pyšný. Deti dokázali, že dokážu udržať tanečný krok aj s dospelými lúčničiarmi. FOTO TASR - VLADIMÍR BENKO
Na legendárny tanec hôrnych chlapcov s valaškami, ktorý predviedli tanečníci Lúčnice ľudia čakali od začiatku predstavenie. FOTO TASR - VLADIMÍR BENKO
Dva večery patrili v Istropolise výnimočnému hudobno– tanečnému programu Lúčnica a jej deti. Na javisku sa vo štvrtok a v piatok ocitlo spolu s Lúčnicou sedemnásť detských folklórnych súborov. Ich spojenie s Lúčnicou nebolo náhodné. Vedúcimi súborov sú väčšinou sólisti a bývalí lúčničiari. Tí sú zárukou vysokej pedagogickej a umeleckej úrovne detských folklórnych súborov, ktorých jadro tvoria často aj ich vlastné deti
„Chceme programom vzdať hold ľuďom, ktorí svojou ušľachtilou, trpezlivou a obetavou prácou dokážu takto vychovávať deti vo veľkomestskom prostredí. Formujú tak charakter detí a rozvíjajú ich tvorivú fantáziu,“ povedal po vystúpení Štefan Nosáľ, choreograf a umelecký šéf Lúčnice.
Odmenou sú im tanečné detské výkony, ktoré v ničom nezaostávajú za tanečným výkonom dospelých. Dokazujú to aj ich spoločné vystúpenia. Pre deti z týchto súborov nie je tanec len náplňou voľného času, ale skutočnou umeleckou tvorbou.
Poleno s Jánošíkom
Jedným z vrcholov bolo vystúpenie súboru Poleno. Tancom a spevom vyrozprávaná vtipná verzia Jánošíkovho príbehu. Keď sa Jánošík začal kĺzať na hrachu, pripomínalo to mesačnú chôdzu M. Jacksona. Po poprave Jánošíka ho hôrni chlapci zvesili z háku a tri dni kriesili. Vrátil sa teda opäť do hôr k zbojstvu.
„Ostala mi len rana v boku, a tá vraj zmizne po pol roku.“ Rozhodol sa však začať zbíjať spravodlivo, rovnako chudobných ako bohatých.
Vystúpenia vynikali humorom, detskou fantáziou a vitalitou. Rytmus a dynamika pesničiek zvádzali k tancu aj divákov. Pod pódiom sa vykrúcalo aj zopár detských divákov. Tanec, hravosť a spievanie patria k detstvu. A sme radi, že prostredníctvom Lúčnice, aj k detstvu mestských detí.
(japa)
