Keď rozprávame o svojej minulosti, spomenieme len to, čo chceme, aby nás tvorilo v budúcnosti.
Podobne, keď si národ vyberá, ktoré budovy ochráni pre ďalšie generácie.
Rozhodli sme sa, že neochránime stavbu obchodného domu Prior a hotela Kyjev. Táto architektúra veľkých gest nám nepripomína romantické mestečko s farebnými historickými budovami, ale arogantných komunistov.
Áno, stavbu platila strana. No nie je komunistická.
Komplex na Kamennom námestí na niekoľkých parcelách po zanedbanej historickej zástavbe urobil rázny niekoľkogeneračný skok.
Na konci 60. rokov priniesol na Slovensku ilúziu vytúženého konzumu zabalenú do toho, čo vtedy vo svete vnímali ako špičkovú architektúru.
Bola to počase stavba v úplnom kontakte s vtedajšou civilizáciou. Vybrali najlepšie miesto, urobili architektonickú súťaž, použili najlepšie materiály a na umeleckých detailoch pracovali výtvarnícke či sochárske kapacity.
Nehovoriac o tom, že ide o prvý obchod vznikajúceho trustu Prior, ktorý predznamenal masívnu výstavbu obchodných domov v historickom centre každého väčšieho mesta v Československu.
Ak si neochránime túto stavbu, čo potom? Majú budovy ako Slovenský rozhlas, Istropolis či Prior s Kyjevom byť zatratené len pre obdobie, na ktoré neradi spomíname? Čo má byť potom v uliciach a mysliach ľudí záznamom o týchto časoch?
Zo spomenutých stavieb je navyše táto živá, denne plná ľudí. Takisto bol živý aj hotel, kým ho pre zanedbanosť a energetickú neefektívnosť nezatvorili.
Ak by si psychológ posadil na kreslo národ, možno by mu poradil, že najlepšie je svoju minulosť prijať. Len okolo nej trocha pozametať a udržiavať zeleň.
