Architekt si v Bratislave postavil dom za 35­-tisíc

Každý architekt by mal postaviť dom. Juraj Tesák na ten svoj využil odpadové dreviny a aj okná zo second handu.

Bratislavský architekt Juraj Tesák založil pred viac než rokom ateliér Home is land – navrhujú domy aj interiéry. Vraví, že postavenie domu zmenilo jeho myslenie.(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Dom postavil za niekoľko mesiacov, no zostarol pritom asi o päť rokov. Hovorí architekt JURAJ TESÁK. Experimentuje aj s domami zo slamy a z hliny.

Článok z časopisu Môj dom zaujal na sociálnej sieti. Ako sa dá za 35-tisíc eur postaviť v Bratislave rodinný dom?

„Tým, že som architekt a pohybujem sa v tom prostredí, mi veľa vecí bolo jasných vopred. V mladosti som okrem toho brigádoval na stavbách, tak som získal akúsi manuálnu zručnosť, no a mal som odvahu pustiť sa do toho sám.“

Dom je teda úplne vaším dielom od návrhu až po stavbu? Nie je to typické, že architekt stavia.

„Áno, skúsil som to a bolo to super. Jeden veľký architekt Martin Rajniš povedal, že každý architekt by mal postaviť aspoň jeden dom a niečo podobné povedal aj Frank Lloyd Wright (americký architekt a dizajnér, pozn. red.). Najskôr som to nechápal, no keď som dokončil môj dom, tak som to pochopil – posunulo to celé moje myslenie dopredu.“

Aký veľký je váš dom?

„Zastavaná plocha 80 štvorcových metrov, vnútorná je okolo 65 metrov. Prežili sme tam s rodinou prvú zimu.“

dom_res.jpg

FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Koľkí ste dom testovali?

„Traja, s mojou ženou a osemmesačným synom. On bol motiváciou domu, inak by sme možno stále bývali v našom jednoizbovom byte. Keď mi manželka povedala, že budeme mať dieťa, tak sme začali riešiť, kde budeme bývať a celé sa to tak rozbehlo.“

Stihli ste to, kým sa syn narodil?

„Stihol, no neviem, či som pri tom nezostarol aspoň o päť rokov. Začal som stavať v máji, trvalo to do septembra a v októbri sme už bývali.“

Bola dlhá zima, ako ste ju prežili?

„V pohode. Kúrime iba pecou a máme ešte také infrapanely, ktoré to dokurujú. A to je asi aj odpoveď na cenu domu. Vedel som, ako veľa vecí urobiť, a vedel som si zohnať aj lacnejší materiál. Urobili sme jednocentrálne kúrenie, nerobili sme rozvody, tak sa náklady minimalizovali. Okrem toho sme použili konštrukčný materiál osb dosku, ktorá je zároveň aj pohľadová, a natreli sme ju nabielo. A dnes to je tak, že keď k nám prídu návštevy, tak sa často pýtajú, kde máte tú osb dosku?“

Čo je to osb doska?

„Je to recyklované drevo, všelijaké odpadové dreviny. Tento materiál sa mi veľmi páči, lebo vyzerá ako ručný papier. Celý dom sme z toho spravili a potom sme tam pridali asi 30 centimetrov izolácie.“

Na čo sa bežne táto doska využíva?

„Na konštrukčné práce, bežne tento materiál zakrývajú sadrokartónom.“

Veľa peňazí ste vraj ušetrili na oknách. Kupovali ste ich zo second handu?

„Hej, z druhej ruky, zohnal som ich cez inzerát. Mal som len podmienku, musia byť drevené a s izolačným dvoj-sklom a museli byť v dobrom stave, nie staré z panelákov.“

Koľko vás vyšli dokopy?

„Okolo päťsto eur a je ich tam veľa (smiech).“

Je to prvý dom, ktorý ste takto stavali?

„Na sebe som to otestoval. Dom vie byť o niečo lacnejší, ale nie je to zas taký rozdiel, ako je ponuka na trhu. Navyše nechcem to prezentovať tak, že toto sú lacné domy, lebo sú tam použité kvalitné materiály, žiadny polystyrén. Práve na materiáloch dokážu ušetriť iní stavitelia. Nechcem to hodnotiť, no ja preferujem prírodné materiály.“

Je váš dom ekologický?

„To je diskutabilné, niektorí mi vyčítajú prístup, no dali sme si záležať na izolácii, aby bola dostatočne hrubá, dôležité sú aj okná. Myslím, že žijem ekologicky, recyklujem, kúrim drevom, za celú zimu som skúril len tri kubíky.“

Plánujete takéto domy stavať aj ďalej?

„Áno, mám už aj záujemcov. Princípy sa dajú použiť kdekoľvek, no každý dom sa musí prispôsobiť lokalite, parcele.“

Hovoríte vy. Myslíte firmu Home is land?

„Home is land je ateliér, ktorý som založil pred vyše rokom, špecializuje sa na komplexný servis – od návrhu a stavbu rodinného domu až po upratanie interiéru po rekonštrukcii. Vieme navrhnúť dom aj interiér. Máme napríklad klientov, ktorí nám zveria svoj starý byt a chcú, aby sme ho zmenili úplne do detailov.“

Diplomovku ste robili o Petržalke, ste Petržalčan?

„Nie, vyrastal som v Starom Meste, no Petržalku som si vybral, lebo má veľký potenciál a bolo mi ľúto, ako dopadol celý projekt Petržalky. Keď sa v 60. rokoch robila súťaž na Petržalku, tak tam boli nádherné návrhy, niektoré boli síce absurdné, no boli tam aj funkčné. Napríklad Američania navrhovali ponechať starú Petržalku a sídlisko chceli stavať vzadu.“

Čo ste riešili v diplomovke?

„Mňa vždy fascinovali projekty, pri ktorých je nejaký existujúci stav, do ktorého vstupujem. Lebo postaviť niečo na zelenej lúke je pomerne jednoduché. Začal som vo svojej práci len jednou štvrťou, vybral som si blok panelákov. Mojou prvotnou myšlienkou totiž bola úvaha, ako využiť strechy panelákov. Premýšľal som nad ihriskom, zeleňou, nadstavbou, jednoducho životom na streche. Postupne som tu objavoval nedokončené cesty, nevyužité plochy, lávku, ktorá nefunguje, terasy, ktoré mali byť iné. V Petržalke bol zámer, ktorý nebol dokončený, a preto je akoby stále rozrobená.“

Je to podľa vás preto, lebo súťaž na Petržalku nebola dotiahnutá?

„Hlavný plán počítal s Chorvátskym ramenom a životom okolo neho, a tiež s terasami, ktoré sa mali pospájať do veľkej promenády. Z nejakého dôvodu však potom rôzne štvrte dostávali na riešenie rôzne úrady. Jedna časť Petržalky preto vyzerá tak, druhá inak. Nepokračovali v jednom, ale riešili to z rôznych strán a chceli sa rýchlo spojiť. Preto vznikli rôzne bizarnosti, napríklad mostíky bez prepojenia.“

Využilo sa niečo z vašich návrhov v praxi?

„Boli to dosť utopistické návrhy, hlavným princípom bolo, že cesty som čo najviac zapustil do zeme. Chcel som z Petržalky urobiť mesto.“

Teraz sa veľa hovorí o premene Petržalky na mesto, štvorprúdovke pri Chorvátskom ramene a električke. S cestou sa vraj počítalo už pri projektovaní sídliska.

„Myslím, že to bolo celé inak vymyslené. Bolo to možno v pláne, no celá Petržalka nie je urobená tak, ako bola v pláne, takže keď vytiahnem len jednu vec z plánu, je to iné. Chorvátske rameno začalo teraz žiť takým veľmi pokojným životom, myslím, že cesta by mohla tomu dosť ublížiť. Keď príde električka, bude to divoké, no závisí od toho, ako to bude urobené. Električka môže mať aj zatrávnené koľaje.“

Mesto chce vyhlásiť urbanisticko-architektonickú súťaž na dotvorenie trasy.

„Tak to som rád (smiech). Súťaží by malo byť čo najviac, v zahraničí to funguje inak. Keď chce niekto urobiť niečo kvalitné, tak urobí súťaž.“

Zapájate sa do súťaží?

„Bohužiaľ, nemáme dosť času, ale chcel by som. Riešime nielen rodinné domy, ale spolupracujeme aj s developermi. Robili sme napríklad jeden developerský projekt v Lozorne. Urbanizmus sme tu navrhli ako list zo stromu – je tu jedna hlavná tepna a z nej idú menšie a menšie.“

Spomínali ste, že milujete prírodu, ako jej môže architekt pomôcť?

„Sám architekt by tak mal žiť a potom to prirodzene bude robiť aj vo svojej práci.“

Navrhovali ste aj domy v chránených oblastiach. Je to v súlade s prírodou?

„Cesta tam nebola napríklad urobená úplne priamo. Snažím sa prírodu napodobniť, ako sa dá. Ľudia však nie sú teraz pripravení na to, aby žili v domoch, ktoré sú v súlade s prírodou, stále chcú mať svoj komfort.“

Sú také domy na Slovensku?

„Navrhujeme také v Myjave na Polianke. Robíme slameno-dreveno-hlinený dom, je to zatiaľ môj najekologickejší projekt. Drevo, ktoré je použité, je suché už odumreté drevo z lesa priamo nad domom. Hlina je z výkopu domu a slama je z poľa, ktoré je len päťsto metrov odtiaľ.“

Koľko vyjde takýto dom?

„Materiálovo veľmi lacno. Tento dom sa ešte stavia a pripravujeme ďalší.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 641
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 009
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 650
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 531
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 7 593
  6. Kreditná karta – áno alebo nie 6 617
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 670
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 5 129
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 980
  10. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 3 972