BRATISLAVA. Cesta do minulosti: veliteľ Bratislavy, brigádny generál Bianchi dáva v obavách z Napoleonových vojsk dnešnú Petržalku obohnať valmi. Nepomohli. Začiatkom júna 1809 ju francúzski vojaci obsadia a z obsadeného územia ostreľujú Bratislavu.
V sobotou za ohlušujúceho rachotu diel, dymu z pušného prachu a kriku vojakov sledovali rekonštrukciu bojov návštevníci Sadu Janka Kráľa.
Väčšina z nich si po každom „páľ“ rukami chránila uši, iní v nich zvierali telefón a snažili sa zachytiť čo najviac z inscenácie bojov.
Bojovali Slováci, Češi i Maďari
Rekonštrukciu bitky francúzskych vojsk s rakúsko–uhorskými na území Bratislavy z roku 1809 predviedli v sobotu kluby vojenskej histórie zo Slovenska, Čiech, či Maďarska.
"Tento rok sme boje zamerali skôr na taktickú stránku veci - pohyb po bojisku vo formáciách a rozvinutie formácií," opisuje scénu Peter Kováč, ktorý v inscenácii bojoval v druhom pešom pluku rakúsko-uhorskej armády.
Diváci mohli sledovať aj útok vojakov na koňoch. Ten bol sprevádzaný ohlušujúcou streľbou z kanónov. „Práve toto boli nosné časti vtedajšej armády v menšom ponímaní," vysvetľuje Kováč.
Bitka prilákala stovky ľudí. V centre mesta však chýbali navádzače, ktoré by mohli pritiahnuť k atrakcii i zahraničných turistov. Tí, ktorí sa v čase dunenia kanónov náhodne ocitli v blízkosti mosta SNP nerozumeli, čo sa deje. Tým, ktorí išli za zvukom, vysvetľovali situáciu miestni a navigovali ich.
V sade sa v sobotu stretol novodobý život s históriou. Ľudia si fotili ako to kedysi vyzeralo.
FOTO SME - LENKA JURÍČEKOVÁ
Nie je to "divadlo"
Atmosféra bola po bojoch živá. Bratislava sa ubránila a účinkujúci bavili návštevníkov ďalej. Mohli sa prechádzať pomedzi stany v dobovom tábore, kde ženy varili jedlo a muži po boji oddychovali, alebo nosili vodu vysileným koňom. Účastníci z klubov vysvetľovali zvedavým návštevníkom bitku do podrobností, ako sa učia boje rekonštruovať a ako sa na ne pripravujú.
„Nie je to divadlo, čo sa dá jednoducho nacvičiť. Priebeh bojov si musíte naštudovať,“ hovorí Peter Sabanoš z petržalského Klubu vojenskej histórie.
Potrvdzuje to aj jazdec na koňoch, ktorý so svojim klubom prišiel z Ostravy. „Kone rachot kanónov počujú asi osemkrát silnejšie. Musíte ich k tomu privykať,“ hovorí Zdeněk Ševčík z Ostravy. Nie každý kôň sa podľa neho na takéto aktivity hodí, môže sa stať čokoľvek.
Hovorí, že jemu sa po rane ešte kôň nesplašil. „Koň je skupinové zviera. Ak cíti, že je kľudný iný kôň a aj jazdec na ňom, tak ostáva v pohode aj on.“
Aby sa kone nebáli hluku, niekedy im dávajú aj akési štuple do uší. „Ak sa ale kôň ľaká a strháva aj potom, je škoda ho trápiť a radšej ho v takýchto rekonštrukciách nevyužívame,“ dodáva.
Zdeněk Ševčík:" Kone počujú rany z diel niekoľkokrát silnejšie než ľudia."
FOTO SME - LENKA JURÍČEKOVÁ
Delové gule sú pripomienkou
Rekonštrukcie obliehania Bratislavy vyvrcholili krátko pred desiatou večer, keď delostelecké jednotky francúzskej armády vpochodovali na Tyršovo nábrežie. Odtiaľ bombardovali Bratislavu.
Obliehanie Bratislavy spred 204 rokov skončilo jej víťazstvom, vojensky sa ubránila. Mnoho vojakov však padlo v boji, zničených bolo viac ako 140 domov, škody v meste stáli milión zlatých. Delové gule z tých čias sú dodnes viditeľné v múroch Starej radnice.
Bratislava však neskôr bez boja kapitulovala, pretože pri Wagrame a Znojme utrpeli rakúsko-uhorské vojská drvivú porážku a rozhodli sa ďalej nebojovať.
Významnou súčasťou armády boli kedysi aj jazdci.
FOTO SME - LENKA JURÍČEKOVÁ
Návštevníci Sadu Janka Kráľa v sobotu mohli sledovať aj život v dobovom vojenskom tábore.
FOTO SME - LENKA JURÍČEKOVÁ
FOTO - TASR,SITA
