BRATISLAVA. Stúpajúca hladina Dunaja minulý týždeň ukázala, že Bratislava je pomerne dobre pripravená na veľkú vodu. Aj tak sa objavilo niekoľko problémov.
Jedným z nich bol nedostatok informácií. V krízových momentoch ľudia nevedeli, či môžu odpojiť v zatopenom dome elektrinu, keď majú na elektromere plombu a nechali prúd zapnutý.
V centre mesta zasa netušili, či ich vytopí spodná voda a pre istotu sa zásobili vrecami s pieskom, hoci zväčša zbytočne.
Český a slovenský manuál
Čiastočným riešením by mohol byť jednotný krízový manuál, aký v Česku vydalo ministerstvo vnútra. Na 31 stranách sú dôležité kontakty, rady, kedy sa obrátiť na políciu či na vojsko, ako likvidovať odpad po vode, kde hľadať finančnú aj psychologickú pomoc.
Evakuačný manuál slovenského ministerstva vnútra má dve strany. Kontakty s pomocou tam nie sú.
Krízové manuály ako sa správať počas prírodných či iných katastrof sú vo svete bežné. Na svojich internetových stránkach ich zverejňujú mestá či štátne a zdravotnícke inštitúcie.
Na weboch slovenských inštitúcií sme takéto manuály nenašli. Neznamená to však, že nimi nedisponujú. Mať krízový manuál prikazuje zákon.
Jednotný krízový manuál ktorý by občanov informoval o tom ako narábať s vodou, elektrinou, kde sa obrátiť o materiálnu pomoc, ako postupovať pri prevencii, ale aj čistení následkov povodní, kde vyhľadať psychológov či hygienikov k dispozícii nie je.
Teória a prax
V najpostihnutejšej mestskej časti Devíne, krízový plán majú. V praxi sa však veľmi neosvedčil. „Jedno je pekná teória a druhé je prax. Nebyť ochoty ľudí a dobrovoľníkov, ktorí nám pomohli aj s technickým zabezpečením odstraňovania následkov povodne, tak máme podstatne viac nahnevaných občanov. Určite budeme uvažovať ako by sa to dalo nastaviť účinnejšie,“ hovorí starostka Devína Ľubica Kolková.
Podrobným manuálom disponujú aj v Starom Meste.
„V prípade vzniku mimoriadnej udalosti majú obyvatelia informácie na webovej stránke mestskej časti a cez e-hlásnika, teda služby, pomocou ktorej môžu bezplatne dostávať všetky aktuálne informácie na e-mail alebo formou SMS správy,“ vysvetľuje hovorca Starého Mesta Tomáš Halán.
Staré mesto krízový manuál vďaka protipovodňovým opatreniam využilo len čiastočne.
Chcú zapracovať zlepšenia
Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) má len vnútropodnikový manuál pre zamestnancov, čo počas povodne robiť pre ochranu odberateľov. Občanov v postihnutých oblastiach počas krízovej situácie informovali cez svoj web a média.
Pracovníkov na krízovej linke, na ktorých sa ľudia obracali s radami o pomoc, ale špeciálne s týmto plánom neoboznamujú.
„Povodňovým plánom pracovníci krízovej linky nemusia disponovať, lebo ich prácou je v prvom rade operatívne poradiť občanom, ktorý volajú na túto linku,“ upresňuje hovorca BVS Zenon Mikle. Ako im však poradia v krízovej situácii nespresnil.
Krízový manuál s radami pre občanov považuje BVS za zaujímavý podnet a do budúcnosti by ho radi vypracovali.
Krízový manuál má aj Západoslovenská energetika, no spolieha sa aj na uvedomelosť občanov.
„Ľudia nie sú hlúpi a vedia, že elektrina s vodou sa nemajú radi a odpoja svoje spotrebiče skôr, ako ich stúpajúca hladina zasiahne. Ak by to aj neurobili, robíme to my v ohrozených oblastiach v rozvodných skriniach a transfomačných staniciach,“ dopĺňa hovorca ZSE Ján Orlovský.
Podobne ako ostatné inštitúcie zvažuje do budúcnosti zlepšenia krízového manuálu.
Prečítaj si aj stĺpček Mareka Chorvatoviča - tu
