Bratislavou sa prehnal veľký Dunaj a mesto ukázalo, že funguje. Magistrát, hasiči, vojaci i policajti vedia, čo majú pri hroziacej povodni robiť aj keď vláda zabudne zvolať Ústredný krízový štáb, a tak sa pre väčšinu ľudí z udalosti, ktorá by bola pred 20 rokmi zrejme tragédiou, stala atrakcia.
S pomocou hrádze, ktorú nám zacvakala z 85 percent Európska únia, sme sa s prehľadom ubránili veľkej vode, čo sa valila z nemeckých lesov. Nemcom by sme sa však mali poďakovať, že celý európsky projekt ešte vládzu platiť. Za počasie nemôžu.
Hrádze teda pevne stoja, presiakli len v Karlovej Vsi, kde ich možno bude treba vo Váhostave reklamovať. To je slušná bilancia, z eurofondov u nás vzniklo mnoho potemkinovských dedín.
Úspech je aj to, že na radnici pochopili, že pri hroziacej pohrome je dôležité komunikovať, komunikovať, komunikovať.
Asi preto si na magistráte vymysleli pre Ľubomíra Andrássyho funkciu šéfa krízového štábu a nedali ju primátorovi Milanovi Ftáčnikovi. Andrássy totiž komunikuje, komunikuje, komunikuje.
Pri všetkej úcte k jeho prúdu reči by však pri budúcej pohrome mesto mohlo využiť aj iné komunikačné kanály.Veď v Bratislave sa nedávno ukázal zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg a ľudia poznajú aj e-maily.
V Devínskej Novej Vsi, kde mali vo vode príliš veľa chlóru, však pri oznamovaní, že ju nemajú piť, stále veria len miestnemu rozhlasu. Verme, že nabudúce to dotiahnu aspoň na Andrássyho povodňovú úroveň.
