FOTO - Archív
Do roku 1912 hádzali oštepári ľubovoľným štýlom. Móric Koczán (na snímke) bol v tomto štýle takmer neprekonateľný. Jeho osobitý štýl spočíval v držaní oštepu na konci palcom, pričom využíval pri švihu svoje silné zápästie a dlhé ruky. Po rozhodnutí IAAF sa musel preorientovať na tzv. švédsky štýl, ktorého základnou charakteristikou bolo držanie oštepu v strede a zároveň boli presne určené aj rozmery náčinia. Olympiáda už klopala na dvere.
Na OH 1912 štartoval Móric Koczán pod pseudonymom Mikuláš Kovács a vybojoval pre Uhorsko cennú bronzovú medailu výkonom 55,50 m. Novým štýlom, ktorému sa nestačil úplne prispôsobiť, sa mu nepodarilo prekonať domáceho favorita Lemminga (60,64 m) a strieborného Fína Saarista (58,66). Slovenský rodák súťažil v Štokholme aj v hode oštepom ľavou a pravou rukou. Súčtom 86,39 m obsadil 12. miesto. V hode diskom ako v doplnkovej disciplíne sa na svojej druhej olympiáde nepresadil. Celkovo sa mu ale medailový sen splnil.
V tom čase majster Uhorska (tituly získal v r. 1911 až 1914) navštívil Bratislavu aj po olympiáde. Začiatkom októbra si vyskúšal na pretekoch PTE svoje diskárske kvality a v priamom súboji sa mu podarilo poraziť aj domáceho Juraja Luntzera. O rok neskôr vyrástli v Petržalke vedľa atletického štadióna PTE nové atletické kluby, PAC Bratislava a Makkabea. Napriek tomu bolo už cítiť dočasný úpadok atletiky v meste na Dunaji, súvisiaci s blížiacou sa svetovou vojnou v roku 1914.
Práve v tom roku sa dostal Koczán do výnimočnej formy. Ešte pred vyhlásením mobilizácie v Uhorsku koncom júla sa stihol stať medzinárodným majstrom Anglicka výkonom 59,72 m. Na tréningoch vraj lietal jeho oštep pravidelne až za 60-metrovú hranicu. V roku 1918 sa stal poslednýkrát majstrom Uhorska. V novom povojnovom usporiadaní sa mu dlho nedarilo získať československé občianstvo. Stalo sa tak napokon až v hlavnom meste Prahe. Pomohla mu atletika a dres s veľkým S na prsiach – dres Sparty Praha, ktorý obliekal od roku 1923. V ňom si vybojoval aj nomináciu na svoje tretie olympijské hry. V Paríži 1924 v bielo-modro-červených farbách neuspel. Mal 38 rokov a zenit výkonnosti pomaly za sebou. Napriek tomu vytvoril v oštepárskom sektore potom československý rekord výkonom 55,57 m a svojho premožiteľa našiel po dlhých rokoch v r. 1925.
Ešte dlho sa venoval tento kalvínsky kňaz atletike. Ako 50-ročný dokázal prehodiť 48-metrovú hranicu. Svojrázna postava uhorskej a československej atletickej scény, Móric Koczán, zomrel ako 87-ročný v roku 1972.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v Bratislave)
